František Hečko z Horných Orešian bol dobrý parťák

Tak sme si s kamarátom Ferim Hečkom pomenovali náš masový beh. Pri úvodnej realizácii v isté nedeľné predpoludnie pomohli aj ďalší ochotní ľudia z Horných Orešian. Najmä Vladimír Brestovanský, predseda tamojšej Telovýchovnej jednoty Iskra.

Manželia Hečkovci sa vtedy tešili zo štyroch mladučkých dcér – Lýdie, Jany, Evy a Zuzany. V pamäti mi utkveli nezabudnuteľné chvíle z príprav i priebehu premiérového ročníka nášho krosu na 9,5 km. To keď sme s Ferkom vyberali pretekársky okruh po okolitých malokarpatských lesoch. Alebo keď jeho štyri žubrienky pomáhali čoby regulovčíčky na trati. „Prví bežci sú už pri kostole, na hlavnej ceste ich nasmerujte na ihrisko,“ vydal svojim dcéram ostatné manažérske pokyny. To už som ako spolujazdec sedel v jeho autiaku a Feri o malú chvíľu prerušovaným trúbením dával rozhodcovskému štábu na vedomie, že vedúci pretekár čochvíľa vbehne do futbalového areálu Iskry. Aj tak bolo.

Absolútny víťaz, Martin Vaňa z bratislavského Interu Slovnaft, sa teda pri záverečnom dekorovaní postavil na najvyšší peň. Mimochodom, originálne stupne pre troch najrýchlejších vymyslel a odrezal zo stromov práve Feri Hečko, ktorému zručnosť bola blízka. Vtedy ešte o finančných odmenách nikto nechyroval. Víťaznému atlétovi bratislavského Interu sa ušlo najväčšie balenie z trnavského pivovaru. Vecné ceny v podobe pivného moku vydrankal Hečko od svojho zamestnávateľa.

V pôvodnej usporiadateľskej zostave, na čele s pohodovým parťákom F. Hečkom, sme to ťahali na mape bežeckých Vŕškov po deviatu edíciu. Tú vyhral chýrny maďarský reprezentant Gyula Borka. Potom už dostali priestor budovateľské premeny v dolnom lesnom úseku dovtedajšej pretekárskej trasy. Naplno sa totiž rozbehli práce na novej vodnej priehrade nad Hornými Orešanmi. Po ročnej odmlke prevzala usporiadateľskú štafetu okolo krosu agilná omladina z BK Viktoria. A nesie ju doteraz.

Osud často býva k dobrým ľuďom nespravodlivo krutý. Postretol aj hornoorešiansku rodinu Hečkovcov. To keď im príliš skoro zobral manžela a otca. František Hečko (nar. 3. apríla 1941) nás predišiel do večnosti v päťdesiatom prvom roku života. Smrť si poňho prišla 7. júla 1992. Hečkov memoriál však napovedá, že spoluautor tejto krosovej myšlienky naďalej zostáva v spomienkovom kolobehu čoraz početnejšej bežeckej komunity.

Prenesme sa do súčasnosti. Najrýchlejších aktérov 35. ročníka dekorovala Cecília Hečková, vdova po Františkovi. „Chlapci z vedenia Bežeckého klubu Viktoria ma už dávnejšie pozývali na tamojšie memoriálové preteky, no spočiatku sa mi nedalo. Tie spomienky na manžela boli ešte príliš čerstvé,“ povedala smutne.

Život plynie ďalej. Dnes sa pani Cilka teší z ôsmich vnúčat. Má radosť, že po starom otcovi zdedili dobré povahové vlastnosti aj lásku k športovaniu.

JAROSLAV LIESKOVSKÝ

Foto: Marta Országhová. Na snímke pani Cecília Hečková (v strede) spolu s dvoma dcérami, zaťom Ľubošom Branišovičom (prvý zľava) a autorom príspevku (vpravo) pri Hornoorešianskych vŕškoch 2015