Bežecké podujatia sú obrovským zdrojom odpadu. Matúš sa to rozhodol zmeniť a organizuje preteky bez odpadu

LESS-WASTE-RUN-TITL

Matúš Pavlovič je triatlonista, ktorý sa snaží žiť bez odpadu. Preto mu nedalo, že sa ho na bežeckých pretekoch vyprodukuje kopa. V rámci svojho štúdia na Sokratovom inštitúte sa to rozhodol zmeniť a spolu s kamarátom organizuje prvé bežecké preteky bez odpadu Less Waste Run.


Píše Kristína Hudeková, článok zverejňujeme so súhlasom portálu ciernalabut.sk


Aký problém pre životné prostredie predstavujú bežecké preteky? Máš prehľad, koľko odpadu na jednom takom preteku vznikne?

Mám to odsledované z praxe. Ešte ste ani neodštartovali a už máte v ruke igelitku, v ktorej je viacero letákov, ktorých počet závisí od počtu reklamných partnerov, perá, potítka či kľúčenky. Väčšinu z toho si buď vôbec nepozriete a odhodíte rovno, alebo ich vlastne nepotrebujete. Potom odštartujete a v závislosti od dĺžky behu máte pri trati občerstvovacie stanice, kde si môžete dať vodu – väčšinou v plastovom kelímku. Aj pred behom väčšinou dostanete nejakú fľašu s nápojom a fľašu alebo plechovku dostanete aj po ňom.

Takže to máte jednu igelitku s reklamnými predmetmi, tri až päť kelímkov na vodu, dve fľaše a prípadne aj plechovku. Keď si to vynásobíme počtom účastníkov, ktorých je povedzme 6-tisíc, tak sa dostávame k desiatkam tisícom spotrebovaných predmetov. Je pekné, že si to odbehneme, v cieli sa odfotíme a fotky dáme na instagram. No nikto už nefotí to, čo v meste ostane po pretekoch.

Aj keď je pravda, že povedomie sa začína meniť a ľudia na to stále viac reagujú. Organizátori sa to snažia promptne upratať, ale nie vždy sa podarí vyzbierať všetko – môže to odfúknuť vietor, alebo to ľudia odhadzujú na miestach, kde to nikto nevyzbiera. Najlepšie je minimalizovať množstvo odpadu, ktorý potom nikto zbierať nemusí. A druhá vec – koľko čistej pramenitej vody zbytočne vytečie do kanála. Z PET fľaše si bežci odpijú a nedopitú ju odhodia. To, že vody zatiaľ máme na Slovensku dostatok, neznamená, že by sme ňou mali plytvať.

[siteorigin_widget class=“SiteOrigin_Widget_Image_Widget“][/siteorigin_widget]

Pre mnohých je dostatočným riešením, že na plastové poháre a fľaše zriadia triedený zber odpadu. Čo na to hovoríš?

Aj toto je jeden zo spôsobov, no v našej filozofii nie je hodnotovo najvyššie. Pre nás je v prvom rade dôležité zamerať sa na prevenciu – na to, aby odpady ani nevznikli. Nevýhodou recyklácie plastov je, že boli primárne vyrobené z neobnoviteľných zdrojov, teda z ropy. Navyše, recyklačný proces má len zhruba sedem fáz, v ktorých sa plast dá zrecyklovať a potom skončí v “najlepšom” prípade v spaľovni. Ak už odpad vytvoríme, je lepšie, keď je vyrobený z obnoviteľných zdrojov a dá sa znovu zhodnotiť prostredníctvom kompostovania.

Rozhodol si sa teda zorganizovať beh bez odpadu. Ako na tvoj nápad reagovali ľudia, ktorí majú skúsenosti s organizáciou pretekov?

Hovorili, že taký beh by bol super, ale nevedeli si predstaviť, ako ho zrealizovať. Takže myšlienku všetci podporili, ale nikto sa do nej neodvážil pustiť. S kamarátom Robom sme sa nad tým zamysleli a s týmto nápadom sa mi podarilo dostať na štúdium na Sokratovom inštitúte, kde som si ho určil za svoj študentský projekt. Spolu teda hľadáme spôsoby, ako sa to urobiť dá. Nejde nám o to, aby to bol úplne zero waste beh – aj preto sme ho nazvali Less Waste Run. Uvedomujeme si, že na veľkých behoch, kde sú tisícky až desaťtisíce účastníkov nie je ľahké byť bez odpadu. No chceme ukázať, ako toho odpadu vyprodukovať čo najmenej.

„Je pekné, že si to odbehneme, v cieli sa odfotíme a fotky dáme na instagram. No nikto už nefotí to, čo v meste ostane po pretekoch.”

Ako konkrétne teda idete množstvo odpadu zmenšiť?

Tá predbehová fáza, v ktorej väčšinou dostanete igelitky s darčekmi, bude taká, že u nás si zaplatíte a nedostanete nič. (úsmev) Zato v cieli sme pre prvých 200 pretekárov pripravili hodnotnú znovupoužiteľnú fľašu s logom behu a ostatní sa môžu tešiť na zdravé a chutné občerstvenie v peknom poháriku. Na samotný pretek dostanete čip, ktorý však nie je jednorazový. Po behu ho vrátite a môže sa používať znova. Štartové číslo bude tiež možné použiť aj na ďalších ročníkoch preteku. Občerstvenie pri trati by malo byť v umývateľných pohároch, aké sa používajú na hudobných festivaloch.

Nie je pri občerstvovaní riešením, že si každý donesie svoju vlastnú fľašu alebo pohárik? Ultrabežci to robia bežne. Niektorí dokonca dostanú trest, ak si vlastný pohár zabudnú priniesť.

Je to presne jedno z riešení, ktoré by sme chceli podporiť. Chceme preto mať odkladací priestor, kde si bežci budú môcť svoje fľaše uskladniť a po behu vyzdvihnúť a použiť. Samozrejme, nemôžeme to očakávať ihneď od všetkých. Chceme, aby súčasťou tohto behu mohli byť aj tí, ktorí nemajú silné ekologické povedomie. Budeme radi, ak si ľudia prinesú vlastnú fľašu, ale ak si ju neprinesú, nič sa nedeje. Riešenie pre nich budeme mať aj my. Možno ich to inšpiruje k tomu, že na ďalšom preteku budú od organizátora žiadať, aby si mohli priniesť a uložiť svoju fľašu. Takto by sme chceli našu myšlienku šíriť ďalej.

Dostanú bežci v cieli medailu? Mňa celkom irituje, že mi ju na konci behu zvyknú nanútiť, hoci som sa neumiestnila. Potom sa mi doma zbytočne kopia. No pre mnohých je práve medaila akousi inšpiráciou, aby na preteky chodili.

Ako som teda už spomenul vyššie, v cieli máme pripravené fľaše a občerstvenie miesto medaile. Chceme im dať darček, no nebude to medaila, ktorú si doma zavesia a možno ich nejakú dobu pomkne k tomu, aby behali. My chceme ľudí inšpirovať k tomu, aby si z našich pretekov odniesli príklad dobrej praxe aj do bežného života a aj takto prispeli k redukcii odpadov.

[siteorigin_widget class=“SiteOrigin_Widget_Image_Widget“][/siteorigin_widget]

Nemalo by to byť tak, že človek ide na preteky kvôli zážitku a nie kvôli darčeku?

To je presne motto nášho behu. Znie takto: jediné, čo má po behu ostať, je dobrý pocit. My tam ideme kvôli nemu – nie kvôli veciam, ktoré si donesieme domov a buď ich nepoužijeme, alebo ich stratíme či rovno vyhodíme alebo, ako v mojom prípade, skončia v šuflíku alebo v skrini.

Množstvo odpadu vzniká na pretekoch kvôli reklame. Bežecké podujatia sú pomerne veľký biznis, kde na každom rohu vidieť bannery sponzorov. Ako to budete riešiť vy?

Tiež to súvisí s našou filozofiou „menej odpadu”. Ľudia sú už unavení z reklamného odpadu a smogu, ktorý je dnes naozaj všade. Tiež máme sponzorov, ktorých chceme prezentovať, ale rozhodli sme sa robiť len online marketing a na mieste pretekov mať minimum reklamy. Skôr ju chceme koncentrovať na jednej veľkej instagramovej stene, kde budú uvedení všetci sponzori. Ľudia tak budú vidieť, že toto sú spoločnosti, ktoré sú za udržateľné riešenia, vďaka ktorým sme nemuseli oplagátovať a obannerovať celý beh. Nie je to univerzálne riešenie pre všetky podujatia. No verím, že to môže inšpirovať aj iných v tom, aby sa vybrali udržateľným štýlom aj v reklamnom svete a redukovali reklamný smog.

„Jediné, čo má po behu ostať, je dobrý pocit.”

Súhlasili firmy, ktoré vás sponzorujú, s tým, že nebudú mať všade logá?

Oslovovali sme primárne firmy, ktoré udržateľne už nejakým spôsobom fungujú a majú blízko k ekológii – nemali s tým teda problém. Veď aj preto súhlasili s tým, že naše preteky podporia. Samozrejme budeme mať stánkarov, ktorí budú mať svoje stánky označené svojimi značkami, ale to je pochopiteľné a tomu sa nebránime.

Ako na nápad reagujú bežci, majú oň záujem?

Keďže je to náš prvý ročník, nevedeli sme, aká bude jeho popularita. Vedeli sme, že zero waste a beh sú teraz trendom, no neboli sme si istí, či to bude fungovať aj spolu. Sme však príjemne prekvapení, aký veľký záujem je o naše podujatie a budeme sa tešiť, ak príde čo najviac ľudí.

Aká je očakávaná návštevnosť?

Z organizačného hľadiska sme si stanovili, že minimálny počet bežcov je 500 a maximálny, ktorý budeme vedieť organizačne zvládnuť, je 1500. Veríme však, že sa naša myšlienka postupne rozšíri ďalej aj na iné preteky.

Sú nejaké podobné behy v zahraničí?

Nenašli sme žiaden beh, ktorý bol postavený na bezodpadových základoch. Jediný podobný beh sme našli v Singapure, ani ten však nie je úplne zero waste. Pri všetkej skromnosti si teda dovolíme tvrdiť, že sme prvé podujatie tohto druhu – ak nie v Európe, tak na Slovensku.

Dnes je v bežeckej komunite ďalší nový trend – takzvaný plogging, kedy ľudia počas behu zbierajú odpadky. Ako to vnímaš?

V tomto prvom ročníku sme ho do pretekov nezakomponovali, ale radi by sme ho spropagovali a ľudí podporili v tom, aby si to vyskúšali. Na preteky môžu trénovať aj s ploggingom, sám som si to už niekoľkokrát vyskúšal. (smiech)


Kristína Hudeková | foto: Archív autorky a Matúša Pavloviča