Používanie behu ako trestu patrilo desaťročia k bežnej súčasti školského športu aj tréningov mnohých tímov.

Za meškanie, nesústredenosť alebo chybu nasledovalo niekoľko kolečiek navyše. Hoci sa tento prístup stále objavuje, odborníci na športovú prípravu a psychológiu čoraz častejšie upozorňujú, že môže mať negatívny vplyv na motiváciu športovcov aj ich dlhodobý vzťah k pohybu.

Pre mnohých športovcov je beh základným nástrojom na budovanie kondície, vytrvalosti a psychickej odolnosti. Problém však nastáva vo chvíli, keď sa z tréningového prostriedku stane forma sankcie. Podľa odborníkov si totiž mladí športovci veľmi rýchlo vytvárajú spojenie medzi fyzickou aktivitou a negatívnou emóciou.

Ak je beh používaný ako následok nevhodného správania, môže sa z neho stať symbol trestu namiesto aktivity, ktorá prináša radosť, zlepšovanie a osobný rast. Športoví psychológovia upozorňujú, že najmä deti a mladí športovci sú na takéto asociácie citliví. V období, keď si vytvárajú návyky na celý život, môže mať podobný prístup nečakané dôsledky.

Motivácia verzus strach

Moderné poznatky z oblasti športovej psychológie ukazujú, že dlhodobá motivácia nevzniká zo strachu pred trestom, ale z pocitu zmysluplnosti, kompetencie a osobnej zodpovednosti. Ak športovec behá preto, aby sa zlepšil, dosiahol svoj cieľ alebo pomohol tímu, jeho vzťah k tréningu býva pozitívny a udržateľný.

Naopak, ak je pohyb spojený s ponížením alebo nepríjemným zážitkom, môže to viesť k poklesu motivácie. Niektorí mladí športovci sa následne začnú sústrediť viac na vyhýbanie sa chybám než na samotný rozvoj svojich schopností.

Tréneri, ktorí sa venujú práci s mládežou, preto čoraz častejšie upúšťajú od trestných behov a hľadajú iné spôsoby, ako budovať disciplínu a zodpovednosť.

Prinášajú trestné behy vôbec tréningový efekt?

Otáznik visí aj nad samotným fyzickým prínosom takýchto behov. Tréningová záťaž má byť plánovaná, mala by mať jasný cieľ a zapadať do celkového procesu prípravy. Niekoľko náhodne pridaných šprintov alebo kolečiek navyše spravidla neprinesie významný výkonnostný efekt.

V niektorých prípadoch môže dokonca zvyšovať únavu alebo narúšať tréningový plán. Z pohľadu športovej prípravy preto ide často o neefektívny nástroj, ktorý neprispieva ani k výkonu, ani k lepšej disciplíne.

Ako riešia disciplínu moderní tréneri

Súčasný trend v trénerstve smeruje k väčšej komunikácii a pochopeniu príčin problémového správania. Ak športovec mešká na tréning, nespolupracuje alebo porušuje pravidlá, cieľom je zistiť dôvod a hľadať riešenie, ktoré podporí jeho zodpovednosť bez vytvárania negatívneho vzťahu k pohybu.

To neznamená, že disciplína stráca význam. Naopak, zostáva dôležitou súčasťou športu. Rozdiel je v tom, že následky za porušenie pravidiel by mali byť logické a súvisieť s konkrétnou situáciou, nie s fyzickou aktivitou samotnou.

Reakcia trénera behu | Ľubo Hrčka | Run for Fun | Runchallenge | Aging is a Myth

Ako tréner behu s týmto pohľadom vo veľkej miere súhlasím. Beh by mal byť predovšetkým nástrojom rozvoja, nie trestom. Ak dieťa alebo dospelý športovec začne vnímať beh ako následok chyby, meškania či nesústredenosti, veľmi ľahko si vytvorí negatívnu asociáciu k aktivite, ktorá by mu mala prinášať radosť, zdravie a pocit napredovania.

Na druhej strane je potrebné povedať, že disciplína patrí k športu rovnako ako tréning samotný. Každý kolektív či tréningová skupina potrebuje jasné pravidlá a zodpovednosť za ich dodržiavanie. Rozdiel je však v tom, ako tréner na porušenie pravidiel reaguje. Moderný prístup sa viac opiera o komunikáciu, vysvetlenie dôsledkov a budovanie vnútornej motivácie než o okamžité fyzické sankcie.

Z tréningového hľadiska majú navyše neplánované „trestné kolečká“ len minimálny prínos. Každý beh by mal mať svoj účel – rozvoj vytrvalosti, rýchlosti, techniky alebo regenerácie. Náhodne pridaná záťaž často neprináša žiadny efekt a niekedy môže dokonca narušiť celý tréningový proces.

Najmä pri deťoch je našou úlohou vytvárať pozitívny vzťah k pohybu na celý život. Ak chceme, aby behali aj o desať či dvadsať rokov, mali by si beh spájať s úspechom, zdravím, priateľstvami a prekonávaním vlastných limitov, nie so strachom z trestu.

Beh nie je trest. Beh je príležitosť stať sa lepšou verziou seba samého.

Beh si zaslúži lepšiu úlohu

Beh je jednou z najprirodzenejších foriem pohybu a pre mnohých ľudí predstavuje zdroj zdravia, radosti a osobných výziev. Odborníci preto upozorňujú, že by nemal byť vnímaný ako nástroj na trestanie.

Ak chceme, aby deti a mladí športovci zostali aktívni aj v dospelosti, je dôležité budovať pozitívny vzťah k pohybu od prvých tréningov. A práve spôsob, akým tréneri a učitelia pracujú s disciplínou, môže v tomto procese zohrávať väčšiu úlohu, než sa na prvý pohľad zdá.

red | jdai | Ľubo Hrčka