Ako som pripravil 62-ročnú Soňu Macejákovú o maratónske panenstvo

Soňa Macejíkova a Milan Roskopf počas Self-Transcendence 6/12h a 100km beh Nitra

Keď som stretol Soňu Macejákovú v električke, tak by ma ani vo sne nenapadlo, že po minútovom rozhovore (lebo som práve musel vystúpiť) a nevinnej otázočke dokážem Soňu ukecať, aby si skúsila konečne odbehnúť maratón.

Vravím jej: „Soni máš už viac ako 50 polmaratónov, nechceš si vyskúšať o dva týždne „komplet“ maratón v Nitre?“ Ona sa len opýtala, že či idem tiež a potom len zrazu povie: „Práve si ma prehovoril.“ Tak som sa zasmial a vystúpil z elektičky.

O týždeň mi Soňa volala, že reku aby som jej poslal nejaké bližšie informácie o tom behu v Nitre. Trochu ma to zarazilo, lebo som myslel, že s tým maratónom iba sranduje, ale keď mi už volala, tak som jej poslal tie informácie a aby som ju ešte nejako vybláznil, tak som jej napísal, že ak pobeží ten maratón so mnou, tak zažije skutočný endorfínový orgazmus, lebo moje behanie je práve o neuveriteľnom pocite šťastia, ktoré zažívam s LSD. Táto skratka totiž najlepšie vystihuje spôsob behu ktorému sa venujem posledných 15 rokov. LSD je anglická skratka slov „Long Slow Distance“, teda po slovensky  to znamená doslovne –„ Dlhá pomalá vzdialenosť.“

Je to o zážitku z pomalého behu, ktorý navyše kombinujem pri viac hodinových bežeckých „vychádzkach“ aj s chôdzou. Týmto spôsobom sa dá maratón zdolať (úmyselne uvádzam výraz „zdolať“) v blaženom stave pod 6 hodín a v Nitre sa dňa 12.5. 2018 práve koná beh: „Self-Transcendence 6/12h a 100km“, na ktorom by sa to dalo zrealizovať.  Beží sa tam 6- hodinový,  aj 12- hodinový beh, či beh na 100 kilometrov. Zúčastňujú sa ho skutočné ultrabežecké osobnosti, ale aj zopár takých rekreačných bežcov, ktorí si chcú „dosýta“ zabehať viac ako len pár kilometrov.

A tak sme cestou v autobuse do Nitry (išiel s nami aj Palo Sovič) rozoberali taktiku, ako za 6 hodín môže Soňa zdolať svoj prvý maratón v živote v limite pod 6 hodín. Vravím:  „Ak pobežíme indiánskym behom systém 8 minút  beh +  12 minút chôdza, tak pri pohodovom tempe behu 6:40 min./km dáme v každej 8-minutovej sérii 1200 m a takú istú vzdialenosť za 12 minút odkráčame. Toto musíme udržať počas šiestich hodín. Teda urobíme 18 opakovaní chôdzo-behu a v takom prípade zdoláme  nie maratón 42,195 km, ale 43,200 km. To znamená, že budeš nie len čerstvá maratónkyňa, ale hneď aj ultramaratónkyňa, lebo zdoláš vzdialenosť o 1 km dlhšiu, ako samotný maratón!!!“

Soňa na mňa neveriaco pozrela a po chvíli povedala. „Z matematiky som nebola jednotka, ale to myslíš vážne, že by som sa mohla stať ultramaratónkyňa?“ V očiach jej zažiarili malé iskričky a na to som jej obratom a s presvedčením v tvári odpovedal: „TOMU VER !“ Vtedy som pochopil, že Soňu mám namotanú. Už iba aby sme tento plán behu aj dodržali… Predpoveď počasia hlásila 29 stupňové peklo, no spomenuli aj prehánky a miestami búrky. Moja životná skúsenosť je taká, že politikom a meteorológom zo zásady neverím, no tento raz som si tie prehánky naozaj želal, lebo v tom spaľujúcom teple by sme v suchu asi „zdochli“.

Už pred štartom som bol spotený ako po hodine behu, takže som mal dosť veľké obavy, ale pred Soňou som to samozrejme uhral, že je všetko v porádečku. O 13:00 sme vyrazili na 6 hodinovú púť a pridali sa krúžiť v peknom Nitrianskom parku k „bláznom“ čo bežali už od 7 hodiny ráno, lebo ukončenie behu bolo spoločné o 19:00 pre 6 aj 12 hodinových bežcov.  Zaujímavé bolo, ako sa Soňa pri každej chodeckej 12-minútovke vypytovala, či naozaj týmto „turistickým“ spôsobom dokážeme za 6 hodín zdolať viac ako maratónsku vzdialenosť.  Začal som naozaj veriť, že Soňa nebola v matematike žiadny Einstein, lebo mojim prepočtom príliš nedôverovala. A tak sme ukrajovali jedno kolo za druhým, pričom každý okruh meral 1600 metrov. Po hodinke sa dokonca spustil príjemný dážď a v diaľke bolo počuť búrku. Asi sa meteorológovia museli pomýliť, lebo už dva mesiace avizovali v každej predpovedi prehánky, alebo búrky, ale nikdy sa doteraz nekonali.

Dážď trval asi hodinu a za ten čas sme urazili ďalších 7 či 8 kilometrov. Obaja sme boli v maximálnej pohode aj po troch hodinách, teda v polovici našej púti. Zabávali sme sa napríklad aj na tom, že jeden bežecký típek nás vždy obiehal o ďalšie kolo,  keď my sme práve kráčali a tak si určite myslel, že sme sa prišli do parku iba poprechádzať po sobotnom obede. Aké bolo naše prekvapenie, keď sme ho po piatich hodinách videli ležať v tráve pri chodníku a zjavne mu nesadol sobotný obed… Neskôr sme zistili, že to bol borec, ktorý sa prihlásil na 12-hodinovku a teda si len horšie rozrátal sily, zatiaľ  čo my sme ho potom ešte dva krát predbehli, pri našej chôdzi, lebo bol na jednom mieste asi pol hodinu, kým sa znovu dal do pohybu. Ale takéto stavy sa pri mnohohodinových behoch vyskytujú a naozaj je obdivuhodné, akú psychickú odolnosť majú takýto bežci. My sme so Soňou tento beh nešli vyhrať, ale s pokorou zdolať  mýtickú maratónsku vzdialenosť a k tomu aspoň 1 km navyše, (ak sa ovšem zadarí).

Účastníci Self-Transcendence 6/12h a 100km behu Nitra
Účastníci Self-Transcendence 6/12h a 100 km behu Nitra

A nielenže sa zadarilo, ale bez akejkoľvek krízy, ktorej sa Soňa ako prvomaratónkyňa z rečí bežcov obávala, že na 36 km má prísť kríza, sme napokon spoločne zdolali 43. 4940 km. Soňa sa navyše stala víťazkou v kategórii žien nad 50 rokov, hoci ona sama už mala 62! Ešte dodám, že vyhrala úplne zaslúžene, lebo vo svojej kategórii bola registrovaná ako jediná odvážna bežkyňa.

A čo ešte k Soni dodať?  Ešte pred vyhlásením výsledkov a postavením sa na stupne víťazov sa  vypytovala, kedy a kde sa bude konať najbližší 6-hodinový beh.

                Preto, že Soňa uverila mojim prepočtom, za čo jej úprimne ďakujem,  si s hrdosťou môžem povedať, že mojou zásluhou prišla v tomto úctyhodnom veku o maratónske panenstvo a stala sa najstaršou prvomaratónkyňou a dokonca aj  P R V O U L T R A M A R A T Ó N K Y Ň O U na Slovensku !!!

PS: Dozvedel som sa, že Soňa to myslí úplne vážne, že bude v ultrabehoch pokračovať. Už sa prihlásila do Prahy na „Self-Transcendence 6+12-hour / 100k race, Prague, Czech Republic“, čo bude už 26.5. 2018 a prezradím, že sa chystá 15.9. 2018 aj na „Sri Chinmoy Peace-Mile 6-hour race, Munich, Germany“ a rada by absolvovala 20.10.2018 „Sri Chinmoy 6/24 h Race, Milano, Italy (Cup Final)“. Práve v Miláne bude vyhodnotená celá séria 6-tich behov. Tak jej držím palečky, nech jej to výde.

Milan Roskopf

Komentáre 5

  1. Toto je inšpiratívny článok pre tých, ktorí sa rozhodujú či majú začať s behaním a zdá sa im že začať v 40, alebo 50 rokoch je už neskoro…

  2. Super informácie v článku nikdy som sa na to tak nepozrel :). Soňu poznám ešte z behov so psom viem že je to bojovníčka.
    Osobne mám už takmer 53rokov a behám amatérsky asi 5rokov Tento rok by som chcel odbehnúť svoj prvý maratón v Košiciach. Keby boli ešte nejaké rady ako pripraviť poteším sa :).
    Tak behu zdar !

    1. Pán Pichal vyskúšajte toto:
      http://www.bin-run.sk/metoda-run-walk-chodzou-k-rychlejsiemu-maratonu/

      ja som to mal trošku natrénované na vyššie uvedený beh (1,6 km + 1 min.), ktorého som sa tak isto zúčastnil na 12 hod., takýmto spôsobom a aj pomalým tempom by ste maratón mali dať určite. Vidíme sa teda v Košiciach 🙂

  3. Milan. Super clanok, tiez by ma nenapadlo si to takto v pohodicke rolozit beh-chodza. Naozaj inspirativny clanok pre tych, co chcu raz zabehnut mataton a nemaju az take bezecke dispozicie.
    Moja poklona Milan.

  4. Milan Roskopf - Trojgiľový

    Haló, Haló, má niekto záujem zúčastniť sa jubilejného 100 ročníka MMM v Košiciach a tento maratón iba zdolať ako MARATÓN PRE RADOSŤ 5:55:55, teda v limite pod 6 hodín? Hľadám totiž takých bežcov, ktorí by chceli zažiť skutočnú explóziu endorfínov v hlave. Hovorím tomu aj endorfínový orgazmus, ktorý dosahujem vždy, keď pohodovým chôdzobehom zdolávam maratóny v limite tesne pod 6 hodín. Je to najlepšie kardiocvičenie, aké sa dá absolvovať práve pri maratónoch, lebo na dosiahnutie explózie endorfínov je potrebná viac hodinová rovnomerná telesná záťaž, pri ktorej sa telo aj duša dostáva do stavu bdelého tranzu, práve v dôsledku mnohonásobného pravidelného striedania pohodového behu v tempe 6:40 min/km a následne svižnej chôdze. Stačí iba dodržať priemerné tempo chôdzobehu 7,2 km/h a maratón je takto zdolaný pod 6 hodín. Ak si niekto chce takto užiť atmosféru 100 ročníka Košického maratónu budem rád ak sa mi ozve na: zonglovanie@yahoo.com, alebo mi zavolá na 0903 121 720 Milan Roskopf. Koniec hlásenia v slovenskom jazyku.