Behom a horským bicyklom januárovým zimným lesom

SUPAVA WINTER TROPHY 2018 MTB & RUN 10. ročník

Vyskúšať beh aj bicykel v zimnom teréne lesa je každoročne prístupné pre skalných aj pre zvedavých nováčikov na zimnom maratóne v Stupave.

Spomienky sú veselé a silné

Desiaty jubilejný ročník STUPAVA WINTER TROPHY 2018 MTB & RUN, je maratón jediný svojho druhu na Slovensku a aj v okolitých štátoch. Zimný mtb maratón vymysleli organizátori Stupavského mtb letného maratónu. Inšpirovaní nadšencami horskej cyklistiky, ktorí neodkladajú svoje bicykle ani v zime a jazdia po snehu, po zmrznutej zemi a aj ľade, prosto čo príroda v zime nadelí. A takýmto jazdcom ušili organizátori na mieru zimný maratón. Napínavé to bývalo vždy. Jazda januárovým zimným lesom ponúka každoročne niečo iné. Spomínam na prvé ročníky, s napätím sme sledovali vývoj počasia posledné dni pred pretekom a hádali čo zažijeme na trati, v napätí boli všetci zúčastnení, rovnako jazdci ako aj organizátori. Raz sa pretekári brodili v hlbokom snehu, na bicykel sa dalo vysadnúť ale zostať v sedle bolo veľmi ťažké, cenili sa prejdené metre, tlačilo sa dlhé úseky, v rozjazdených koľajach sa pretekalo veľmi ťažko, najmä pretekári v strede pelotónu a na konci schytávali už prvými jazdcami rozjazdené pasáže. Prvé ročníky zimného maratónu mali štart, cieľ a zázemie v Marianke na námestí, neskôr sa zázemie presunulo na Železnú studničku v Bratislave a tam pribudol aj 10 kilometrový beh. Nakoniec sa maratón dostal do Stupavy, kam aj podľa názvu patrí a organizátor pridal 25 km beh. Trať vždy viedla lesom niekde medzi Mariankou, Stupavou, Borinkou a Bratislavou. Organizátor vždy dbal na čo najlepší komfort pretekárov v cieli. Uzimení, blatoví, spotení a vyčerpaní pretekári sa v cieli potrebujú čo najskôr dostať do suchého oblečenia a do teplého prostredia. Jedlo, nápoje a teplo vo vykurovanom stane je základom k záverečnému posedeniu pri vyhlasovaní výsledkov a rozhovoroch o zážitkoch z pretekania.

Jubilejný desiaty ročník v Stupave

Poďme na trať desiateho ročníka, pomerne teplý januárový víkend sľuboval mix povrchov. Na trati bolo všetko mokrý asfalt, udupaný šmykľavý sneh, rozjazdený sneh, sneh zmiešaný s blatom, úseky s blatom po členky. Profil trate ako sa na kros patrí, rovinky, stúpania aj klesania. Les bol krásny, zasnežené stromy a romantická kulisa slnečného zimného dňa. Do toho pelotón pretekajúcich horských cyklistov na trati 25 km MTB, tí vpredu bojovali o každú minútu a tí vzadu sa tiež snažili, ak najlepšie vedeli. O pol hodinu neskôr vyrazili na tú istú trať bežci 25 km RUN. Najlepší z bežcov postupne predbiehali na trati posledných cyklistov. Takto to vyzeralo v na zimnom maratóne sobotu a v nedeľu veľmi podobne, čo sa počasia a atmosféry týka, no bežalo sa už len 10 km RUN. Pretekári mali v ponuke postaviť sa v sobotu na štart pretekov – 25 km MTB, 25 km RUN, 25 km FETBIKE, alebo na štart kombinácie v sobotu 25 km MTB a v nedeľu 10 km RUN.

Výsledky najrýchlejších mužov a žien:

25 km – MTB, najrýchlejší muž
Karas Juraj, PROefekt team, 1:06:57

25 km – MTB, najrýchlejšia žena
Nikola Čorbová, Here To Win Team, 1:24:28

FATBIKE 25 km – MTB, najrýchlejší pretekár (štartovali len muži)
Boris Janata, Kompava H-Triathlon Team, 01:20:32

25 km RUN, najrýchlejší muž
Martin Plačko, ŠK Bradlan Brezová, 1:44:23

25 km RUN, najrýchlejšia žena
Denisa Kušnierová, Trail Runners, 1:55:31

10 km RUN, najrýchlejší muž
Marek Hladík, BK Hraj Na Tie Nohy, 00:38:16

10 km RUN, najrýchlejšia žena
Nikola Čorbová, Here To Win Team, 00:43:25

Kombinácia 25 km MTB + 10 km RUN, najrýchlejšia žena
Nikola Čorbová, Here To Win Team, 2,00 (bodov)

Kombinácia 25 MTB + 10 km RUN, najrýchlejší muž
Pavol Gábor, SUNCycle.sk Racing Taem, 12,09 (bodov)

Kompletné výsledky nájdete na: http://www.stupavskymaraton.sk

Pestrá paleta autentických dojmov, ​myšlienok, pohľadov, názorov a zážitkov z diania. Možno vás malé príbehy a postrehy hobby pretekárov inšpirujú a raz vyskúšate zimný maratón na vlastnej koži.

Renáta Klčová, ​druhá najrýchlejšia žena na 25 km trati sa podelila o dojmy: “Trať krásna, počasie ideálne, v noci pred pretekom nám nasnežilo, čiže dve tretiny trate sme sa mohli kochať zasneženou prírodou a čistiť si v snehu tenisky, aby sme ich v závere vyváľali v blate. Značenie pretekov bolo úžasné, aj keď trať bola na orientáciu jednoduchá, bežec dovidel od jedného regulovčíka k druhému. Škoda že tento rok nebol vyhrievaný stan, lebo v Penzióne Intenzíva bolo tesno a pri vyhlasovaní výsledkov sa museli prekrikovať a odchádzali sme s hlasmi typu Dalibor Janda. “

Martin Neradovič, ​bežal 25 km aj 10 km, pracoval na organizácii pretekov a prezradil nám ako prežíval oba behy: “Popri organizácii podujatia a dobrej príprave rozdelenia regulovčíkov na sobotnej a nedeľnej trati som si dovolil so svojim štvornohým parťákom Hugom odbehnúť 25 aj 10 kilometrovú trasu. Perinbaba nám dopriala bielu prikrývku a o to bol zážitok krajší, aj keď obaja milujeme beh za každého počasia. Sobotný beh bol skôr pohodový pokec s priateľmi počas celého behu. V nedeľu to už bol boj s časom a na pohodové reči čas nebol. Myslím že podujatie sa vydarilo a podľa ohlasov boli pretekári spokojní.”

Monika Palečková, ​25 km RUN, zažila toto:
“Moja misia je jednoduchá, prebehnúť v zdraví a radosti 25 km trať. Na štart sa staviam rozhodená z náročnej úlohy, uvedomujúc si že mám málo natrénované a že behám pomaly a toto je prosto veľké sústo. Nuž ale, kocky sú hodené a hra sa začala. Slniečko sa na nás smeje, zdravím starých priateľov, v stručnosti si vymieňame drobné informácie, kto ako sa má, všetci dobre, sme tu na štarte zimných pretekov. Úvodné kilometre vedú asfaltom, a asfalt ja nemám rada, ach jaj, cupkám a dychčím, robím čo viem, snažím sa držať tempo, veľmi sa mi nedarí, očami sa tlačím dopredu a teším sa do lesa. Konečne je tu odbočka, bežím stúpaním vedúcim do lesa, cupkáme všetci po šmykľavom snehu, trať sa vinie do domácich lesov medzi Borinkou, Mariankou a Stupavou. Nádherne zasneženým lesom bežíme najprv k Malému Slavínu, potom Údolím Vydrice a smerujeme k Bielemu krížu. Biely kríž je zlomové miesto, z ním bude trať klesať. V bufete ponúkajú, milé slovo, čaj keksík, hrozienka a pracovníci bicyklovej predajne Koliesko aj príjemnú spoločenskú debatu. Beriem za hrsť hrozienok a šup pokračujem v začatom, je mi zima na zadok, je mi zima na ruky… Uvedomujem si že napriek snahe, do rýchlosti som sa nedostala. Mením spotenú čelenku, pridávam rukavice a okolo zadku vestu, cítim sa o trošku lepšie, ale len o trošku. Stále čakám že príde tá ľahkosť a rýchlosť a radosť, nuž nechodí. Naopak, musím tlačiť do tempa, nech nezamrznem na polceste. Už hodnú chvíľu bežím sama, stretávam turistov pán a pani mi ponúkli čaj so zázvorom, vďačne sa napijem a bežím smerom do Stupavy, nasleduje pekný hravý úsek na žltej turistickej značke, potom blato so snehom, beží sa mi ťažko a myšlienky majú od pozitívnych ďaleko. Konečne odbočka do poslednej časti, tuším že ešte bude veselo. Blatové stúpanie vyústi do blatového klesania v rigóle a to je nádhera, všetko sústredenie je potrebné na udržanie balansu, čistá radosť a hra! Krása, okamžite zabúdam na doterajšie príkoria! Blížim sa do cieľa, už len posledná zákruta a posledné metre, no dobre tých metrov je ešte dosť, ale sú posledné, vidím cieľ dobieham a mám to! V cieli je vrava, kopec ľudí, kopec starých priateľov, výmena čerstvých zážitkov, k tomu spomienky. Kto sa aj na štarte obával, teraz sa raduje, predštartový stres sa premenil na originálne budúce spomienky. Vyhlásenie výsledkov, tombola, gratulácie a vzájomná prajnosť naplnili priestor. Víťazmi sme všetci! Odmenou je nádherne strávená sobota!
P. S. Veľkú časť trate som si myslela že bežím posledná ale nebolo to tak, ako som neskôr zistila ešte pár pretekárov bolo kus za mnou.”

Janette Šimková, ​10 km RUN, o pretekaní pohľadom life koučky: “Mysli ľahko, ľahunko, hladko a rýchlo – hovorila som si dnes povzbudivo, ako som si to zapamätala z knihy Born to Run. Bežala som Stupava Trophy RUN 10 km. Dobre sa behá v ideálnych podmienkach, ale keď je terén v lese s blatom, ľadom, snehom a hmlou, frajerina ide bokom. Tak isto je to aj v živote. Zvyčajne nemáme ideálne podmienky a potrebujeme zdolávať prekážky. O to viac si ceníme, keď pokoríme svoje mentálne, emočné a fyzické hranice. Nič nás tak nepodporí v sebadôvere, ako keď zvládneme aj to, čo sme považovali za náročné a ťažké. Neraz to stojí iba na tom, že sa rozhodneme vyštartovať…

Juraj Jánošík, ​hlavný organizátor ​reaguje na kritiku zázemia pretekov: “Odpoveď na otázku, prečo nebol na 10.ročníku velkokapacitný vykurovany stan? Stan chýbal aj nám a od toho sa odvíjali aj ostatne nedostatky. Zimné maratóny boli dlhodobo podporované BSK. Po zmene vedenia v novembri prišla aj zmena podporovania športových podujatí. Udajne štartuje málo pretekárov na takú dotáciu, aby bol stan.  A dostali sme odporučenie, zvýšiť štartovné, keď chceme pre pretekárov taký luxus. Štartovné by potom stúplo cca na 50 eur a tým smerom ísť nechceme. V skutočnosti sme radi, že sme maratón nezrušili. Do budúceho roka by sme chceli určite pridať umývanie bicyklov a odstrániť ostatné nedostatky o ktorých píšu pretekári vo fóre. Stan sľúbiť v tejto chvíli určite nemôžem. Sám sa v posledných rokoch pretekám na FATBIKU, ale tento rok som však nemal chuť štartovať a to aj napriek tomu, že bola tá pravá zimná atmosféra. Keby sme nedostali možnosť zázemia v Penzióne Intenziva, mohlo celé podujatie dopadnúť oveľa horšie. Verím, že nájdete pochopenie a budúci rok sa vrátime do starých dobrých koľají!”

Karin Bäumlova,​ jedna zo štyroch žien ktoré si trúfli na kombináciu 25 km MTB a 10 km RUN. Karin sa zdôveruje: “Stupavského zimného maratónu sa zúčastňujem posledné štyri roky a pokiaľ mám aspoň trochu v zime našportovné, tak chodím kombináciu – v sobotu bike a v nedeľu beh. V prvých ročníkoch som sa tešila z viac menej nezasneženej trate, čo vyhovovalo mojej mizivej technike (keďže na horáku sedím pár krát do roka), minulý rok som sa musela so strachom v očiach potrápiť s kopou snehu, čo mi trvalo celú večnosť. Ale tento rok to bolo niečo úplné iné a pochopila som, že čaro zimného maratónu spočíva naozaj v krásnej zasneženej krajine, keď podmienky sú iné ako po zvyšok roka. A naozaj som si to užila. Trať vyžadovala moje plné sústredenie, trošku prekonanie strachu a viac odhodlania, ale o to bola väčšia spokojnosť a radosť v cieli z krásneho zážitku. Nedeľňajší beh na druhý deň bol dobrým testom po občasnom zimnom pobehovaní, že ako na tom vlastne s kondičkou po zime som. Keďže nie som žiaden bežec, základ bol neprepáliť asfaltku do Borinky, nejako vyklusať kopček a zvyšnú polovičku trate v teréne pridať a užiť si to až do cieľa. Podklad nebol na moju radosť veľmi ľadový, tenisky držali a blato pridalo na zaujímavosti a náročnosti. Potešenie v cieli bolo opäť, o 3 minúty lepší čas ako pred rokom. Takže za seba hodnotím Zimný Stupavský maratón veľmi pozitívne, skvelá príležitosť dať si do tela aj v zime a stretnúť zopár známych tvári. A organizácia výborná ako vždy.”