Beh nám dáva slobodu a nemá význam sa kastovať

„Na začiatku chce každý zhodiť kilá, no neskôr sa beh stáva súčasťou života. The Run Slovakia pre mňa nebol len ďalší štafetový beh. Pochopíte, že zabehnúť 42km s dobrou partiou a precestovať celé Slovensko je super geograficko-kulinárska príprava na maratón“, hovorí Jana Mária OBERNAUER, organizátorka bežeckých zájazdov v zahraničí, riaditeľka CK Obehni Svet.

obernauernycBeh sa stal životným štýlom. Súhlasíte s týmto tvrdením a platí to aj na Slovensku?

Posledné 2 roky skôr „obieham svet“, a môžem potvrdiť, že rekreačný beh je prirodzená súčasť života. Preto ma veľmi teší že aj na Slovensku sa beh teší takému záujmu.

Aké sú motivácie Slovákov pre beh?

Prvotná príčina každého bežeckého začiatočníka je asi rovnaká – zhodiť kilá, nabrať kondičku, zapadnúť do bežeckej partie, vyčistiť si hlavu, kríza stredného veku, životné zmeny,… Mne najviac imponoval kamarát, ktorý začal behať nie kvôli žene ale kvôli svojmu psovi Huskymu. Vraj to bola láska na prvý „štek“.

Aká je veková škála bežcov na Slovensku?

Príjemným prekvapením je fakt, že začínajú behávať hlavne mladí ľudia vo veku 20-30 rokov. Tak ako s jedlom rastie chuť, rastie aj výkonnosť. Čím viac beháme tím sme lepší a vytrvalejší. Preto sa posúva aj maratónsky priemerný vek – predsa len na maratón treba dozrieť. Prekvapilo ma, že na NYC maratóne bol priemerný vek maratónca 40,5 roka a v Chicagu dokonca 42 rokov.

Čo Vás primälo k behu?

Pre mňa bol beh vždy súčasťou života a začínala som len tak pre radosť. Ale stará láska nehrdzavie a k rekreačnému „súťažnému“ behu som sa prepracovala tiež vďaka životným zmenám. Beh je najlacnejšia psychoterapia.

Čím je pre Vás beh atraktívny?

Komerčne atraktívny je beh určite kvôli tomu, že je to teraz módny trend. V bežeckej komunite pozorujem hlavne tzv. športovú socializáciu, užiť si šport so všetkým čo k tomu patrí v bežeckom klube. Už určite neplatí, že je to najlacnejší šport. Inak povedané, golfové palice sa dnes menia za bežecké tenisky.

Čo charakterizuje tzv. bežecký Olymp?

Každý bežec má ten svoj vlastný Olymp. Veľkým lákadlom pre skúsených maratóncov je World Marathon Majors – čiže tzv. veľká maratónska 6. Zbierkou medailí z Berlína, Londýna, Bostonu, NY, Chicaga a Tokia sa v SK chváli len pár maratóncov. Ale veľkou atrakciou je tradičný maratón v Aténach, maratón na Čínskom múre alebo na Sahare.

Ktorý je Vás TOP beh?

Môj najkrajší bežecký zážitok je určite Reykjavík maratone na Islande. Je to síce klasický mestský maratón, ale trasu s takou výnimočnou scenériou zálivu pod majestátnou sopkou ESJA nenájdete nikde na svete. Jedinečná bola aj maratónska after party – Islandská kultúrna noc s množstvom live hudobných vystúpení po celom meste. Nehovoriac o tom, že maratónska regenerácia v geotermálnych prameňoch je súčasťou štartovného a zaslúženým bonusom. Tento rok som si odbehla 2 maratóny z veľkej 6 – Chicago a NYC maratón. Aj keď NY maratón sa považujem za maratónsku „topku“, u mňa vedie Chicago maratón vďaka svojej kozmopolitnej a uvoľnenej atmosfére.

Čo beh „dáva“ a čo „berie“? Nejaké plusy, mínusy.

Moja najobľúbenejšia bežecká matra je, že maratón je demoverzia života. Naučí vás prekonávať prekážky a hľadať vnútornú silu, prekonávať sám seba. To je obrovské plus. Ale aj tu platí ako pri každej závislosti, treba nájsť tú správnu mieru, dokedy má beh pozitívny efekt na náš život. Veľa bežeckých partnerov by nám bežeckým závislákom vedelo vymenovať veľa mínusov…

obernauerchicagoAké bežecké aktivity ľudia na Slovensku vyhľadávajú?

Stále platí čím je beh menej kratší a zážitkový tím je atraktívnejší. Bežci už nechcú bežať len kvôli kilometrom a medailám, alebo kvôli nevšedným zážitkom. Beh je ale veľmi demokratický – každý si tam nájde svoje beh ohľadu na vek, kondíciu alebo vlastnú predstavu zážitku. Stále sú populárne behy ako spartan race, color run, trailové a štafetové behy. Veľký boom určite čaká aj ultra a horské behy kedže v SK máme prostredie ako stvorené na takéto behy.

Vedeli by ste porovnať bežcov na Slovensku a v zahraničí?

Čo sa mne v zahraničí páči najviac je, že na bežeckých podujatiach behávajú bežci hlavne pre radosť a nie kvôli časovým limitom. O tom svedčí aj to, že napr. NYC maratón má až 9hodinový časový limit. Páči sa mi, že na trase zahraničných behov vidíte oveľa viac starších alebo handicapovaných bežcov, bežiacich oteckov alebo tehotné mamičky. Na Slovensku bežci tiež určite časom pochopia, že beh nám dáva slobodu a nemá význam sa kastovať podľa výkonnosti, veku alebo klubovej príslušnosti. Chce to čas, aby sme sa aj mi naučili vnímať beh ako bežnú súčasť života, nie ako spoločenský status „som bežec“.

Vlani ste sa zúčastnili na najdlhšom štafetovom behu na Slovensku The Run Slovakia. Aké to bolo?

Účasť v štafete z Košíc do Bratislavy na mne zanechala silný dojem hlavne kvôli jedinečnej trase. Vždy som si myslela, že Slovensko poznám dobre a nikde sa nestratím. Ale je rozdiel krajinu precestovať a prebehnúť. Bežať skoro ráno Vratnou dolinou, večer vidieť osvetlený Oravský hrad, alebo v noci zo Štrbského Plesa do Podbanského bežať zo zatajeným dychom či vám trasu neskríži medveď, to je zážitok skutočne na nezaplatenie. Nebol to len ďalší štafetový beh. Pochopíte, že zabehnúť 42km za tri dni so super partiou a precestovať celé Slovensko je super geograficko-kulinárska príprava na maratón.

Čím je The Run Slovakia podľa Vás výnimočný?

Najväčším lákadlom je určite trasu behu. Štart v Košiciach čiastočne po trase Košického maratónu je viac ako symbolické. Ako pri každom štafetovom behu ale aj tu platí tímová súdržnosť a logistika. Dobrá organizácia, miestna podpora a sofistikovaná časomiera to sú veľké bonusy a uľahčujú celý tímový boj. Je to beh ktorý vás naučí nielen bežať, ale orientovať sa v priestore a čase. Aj keď celý beh vyzerá veľmi fyzicky a časovo náročný, veľkým bonusom je 10hodinový break.

Viac na www.therun.sk

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.