Môj 160. polmaratón | ROCK’nROLL Madrid

Soňa Maceáková | Madrid

Dňa 25.4. 2024 mám ráno o 6.10 hod. odletieť smer Madrid, kde som zaregistrovaná na môj 160. polmaratón. Na letisko do Viedne idem s niekoľko hodinovým predstihom, aby som let stíhala

Nejako sa nám nedarilo čeknúť letenku, tak ešte platím 50 € a presúvam sa k letu, kde je kopa ľudí, čo chcú  odletieť do Madridu. Nechce sa mi tam sedieť a tak idem na WC, hoci mi ani netreba. Záchod je na opačnej strane letiska. Potom idem zase pomaličky k miestu odletu. A tam nikoho. Ukazujem letuške letenku a ona krúti hlavou, že už ma do lietadla nepustí. Bolo ešte asi 19 minút do odletu lietadla. Viac krát som ju poprosila, že veď ešte stihnem nastúpiť a že musím odletieť, lebo v nedeľu v Madride bežím môj 160. polmaratón. No letuška je neoblomná. Aj sa mi slzičky nahrnuli do očí.

Vravím si, že teda pôjdem ďalším letom. Letuša v tej spoločnosti čo mám letenku sa pýtam (bol to Slovák, alebo Čech, tak sme si dobre rozumeli). Pozerá do počítača a o chvíľku mi podáva pre mňa radostnú správu: Ja Vám môžem túto letenku za 100 € prehodiť na iný let. A o chvíľu mi oznamuje, že ráno 28.4.môžem odletieť. Tak 28.4. sa ráno v Madride beží, takže takéto riešenie neprichádza do úvahy. No ale nič voľné do Madridu nie je. Potom mi oznamuje, že je tu jedna cestovka, otvárajú o 9-tej, tak tam sa môžem spýtať.

Nakoľko som sa „nestihla“ naučiť anglicky, tak volám „priateľovi na telefóne“, môjmu najsamlepšiemu zaťkovi a oznamujem mu, že mi lietadlo uletelo a nech to oznámi tomu v cestovke, či niečo do Madridu letí. A tak podávam telefón prísnemu človeku v cestovke (neusmeje sa a neusmeje) a zaťko mu vysvetľuje situáciu. Po dosť dlhom rozhovore sa dozvedám, že ešte je jedno miesto voľné, ale v biznis triede za 650 €. Ách jáj, hlavou mi prebleslo, vrátim sa z Viedne domov a preplačem celý vikend? Ale to len na sekundu, veď je to môj 160. polmaratón, na ktorý som sa prevelice tešila.

Oznamujem zaťkovi, že teda nech mu oznámi, že OK letím. A nastal problém s platením. V hotovosti toľko peňazí nemám. Na jednej karte som mala asi 200 €, našťastie som mala aj druhú platobnú kartu a tak platím a dostávam letenku do biznis triedy na poobedňajší let. V biznis triede som bola obsluhovaná ako kráľovná.Bolo to úžasné a vravím si, aké by to bolo perfektné, keby som si mohla takto lietať po celom svete a odbehnúť si prekrásne polmaratóny.

S ubytovaním bol tiež problém, lebo som si to nevyriešia doma. Napokon som si v jednom „hoteliku“ zabukovala posledné miesto. Ale keď som tam prišla, tak dievčina krútila hlavou, že je všetko obsadené. Ukázala som jej, že mám izbu zabukovanú a „priateľ na telefóne“ môj najsamlepší zaťko, jej to tiež anglicky vysvetlil. Napokon ma ubytovala v izbietke pre 5 osôb, ale bola som tam sama.

Z môjho ubytka som sa v pohode dostala na miesto štartu, kde som sa bola samozrejme pozrieť deň pred behom, aby som ráno neblúdila. Prevzala som si krásne štartovné čísielko 39.128 a pod ním „MY 160TH 21 M.“ V zahraničí som vždy „nahodená“ do takého bežeckého outfitu, že všetci vidia, že som zo Slovenska. Zrazu pribehla ku mne dievčina a oslovila ma po slovensky. Zlatá bežkyňa, ktorá žije už niekoľko rokov v Madride. A tak mám novú bežeckú kamošku.

Dňa 28.4. 2024 sa staviam na štart niekoľko tisícoveho davu s pocitom, že predsa len bežím, hoci to vyzeralo hrôzostrašne, že do Madridu neodletím. Užívam si každý meter behu. Čas dobehu do cieľa bol zaujímavý, 36 sekúnd pod tri hodiny. Tak sa teším, že to nie je nad tri hodiny, pretože po korone sa mi časy dobehu do cieľa o hodinku zvýšili, ale pomaličky sa to zlepšuje. Rada by som to dotiahla bližšie k času 02:30:00 hod. Užívam si pobežeckú atmosféru a úžasný pocit, že som si odbehla môj 160. polmaratón. A foto s najrýchlejšími bežcami sveta nesmie chýbať. Kde sa vzali, tu sa vzali, dvaja bežci z Kene sa zrazu pri mne ocitli a tak sa fotíme. Vraví sa: „S kým sa stretávate, takým sa stávate.“ A ja dodávam: „S kým sa fotíme, takým sa stávame.“ A tak sa rada fotím s úspešnými ľuďmi.

V súčasnej dobe vlastní mobil snáď každý obyvateľ našej planéty počnúc deťmi v kočiariku. V Madride by ste veľmi ťažko videli človeka bez mobilu. V metre každý ťuká do mobilu, v uliciach Madridu, na ceste všetci telefonujú. Akurát, keď som šla večer do ulíc, tak tam na námestičku ľudia sledovali fantastické akrobatické vystúpenie mládencov, ktorí si takto privyrábajú na živobytie a obecenstvo so zatajeným dychom sledovalo ich vystúpenie, tak nebol čas telefonovať. Vtom, keď už dochádzalo k vyvrcholeniu vystúpenia, prifrčalo policajné auto a zrušilo vystúpenie.


Beh Madridom bol prekrásny. Madrid ma očaril. Určite sa tam niekedy vrátim. Soňa Macejáková | Pôvodný text autora, neprešlo jazykovou korekúrou