Behanie so psíkom

My sme si tak adoptovali Olika z Bratislavy, bol to super parťák, zistili sme, že senior, ale prežil s nami šesť rokov a doteraz naňho spomíname s láskou. 

Skvelý parťák na behanie

Nikdy by mi nenapadlo behať s ním. Aj na jeho lásku k behaniu sme prišli úplnou náhodou. Bol vonku s mojím mužom Ondrejkom a ja som bežala okolo. Olikovi viac nebolo treba, pripojil sa ku mne a márne volanie Ondrejka odignoroval. Odvtedy bol mojím parťákom na behanie. Doma stačilo prejsť s bežeckými vecami okolo neho a už bol nachystaný pri dverách. Nemala som silu ho nechať doma, najmä keď som videla tie jeho „psie“ oči , ale niekedy som fakt musela. Nebudem predsa brať von psíka, keď je vonku počasie, že „psa nehodno vyhnať“. Behával so mnou na voľno, aj na vôdzke. Podľa miesta a okolností. Keďže som stále ako korytnačka v arašidovom masle, mal čas aj na svoje potreby, a niekedy som pomalé – a ešte pomalšie – behy ospravedlňovala jeho potrebami. Nehneval sa na mňa za to. ☺ 

Úžasné štyri roky

Tak so mnou prebehal asi štyri roky, posledné dva roky jeho života už nevládal, bol to už psí senior. Ale na behy s ním spomínam rada a s láskou, ako aj na Olika samotného. Keď sa pobral za „dúhový most“, dlho sme nevydržali bez štvornohého kamoša, máme Aidu, ale tá zatiaľ so mnou nebeháva. To je skôr vodník ako bežec. Každopádne, psíky sú na behanie super parťáci, ale to asi psíčkari vedia a tí, čo váhajú, nech skúsia. Budem držať palce!

Jarka Vráblová Mišková | foto archív autora