MRAZNICKÉ CHODNÍČKY – beh venovaný čokoládovej labradorke-terapeutke Brijke

A za pol-hodinku som sedela v aute smer Častá. Naša zlatá „osobná šoférka“ Blaženka povedala, že čakala či niekto zavolá, lebo samej sa jej ísť nechcelo – aká šťastná „náhoda“.

MRAZNICKÉ CHODNÍČKY – beh venovaný čokoládovej labradorke-terapeutke Brijke

Dňa 1.9.2014 som si odbehla v Častej cez lesný kopcovitý terén 8400 m. Bol to nádherný  a zároveň smutný beh, ktorý som venovala našej čokoládovej labradorke-terapeutke Brijke. Bežala som, bežala a celý čas som myslela na čokoládové šteniatko, ktoré mi dcéra pred 10-timi rokmi darovala. Zrazu sa  predo mnou objavil na trase  mládenec-organizátor, ktorého sa pýtam: „Kade?“ A on na to: „Už len dole a ste na štadióne v cieli“. Tak to bol pre mňa dosť  veľký šok. Ako môžem byť v cieli, keď som len pred chvíľkou začala bežať? Akoby sa zastavil čas – nechápala som. Tento beh mi prešiel veľmi rýchlo.

 Som rada, keď organizátori zahlásia pri vyhlasovaní výsledkov moje meno: „Na treťom mieste sa umiestnila Soňa Macejáková v kategóri ženy nad 50 rokov“ a práve toto zaznelo na behu v Častej. Rýchlo som vybehla na stupienok víťazov pre „brondz“ – pre krásnu modranskú vázičku, ktorú som vyhrala pre Brijku – je to jej cena. Potom nasledovala tombola. Skoro na každých pretekoch niečo vyhrám – neviem čím to je, ale je to tak, takže som očakávala, že organizátori zahlásia moje štartovné číslo, ktoré bolo úplne naj-nádhernejšie – číslo 55. V tom veku som začala behávať takže toto čísielko mám veľmi rada. To, že sa mi ušlo práve dnes považujem za takú krásnu kombináciu náhody a osudu. Samozrejme, že zaznelo číslo 55 a tak som si bežala pre výhru – mohla som si vybrať z krásnej modranskej keramiky, ktorá je potešením dušičky. Pohľad mi hneď padol na tanierik, ktorý znázorňoval štvorlístok a v ňom sviečočky spojené žltou stuhou. Tak tieto sviečočky budú na tanieri večne horieť pre Brijku.

Dňa 20.9. sa v Hamuliakove koná Gútor Run – beh, ktorý Brijka s mojou sestrou-dvojičkou absolvovali minulý rok. Sestra sa tešila, že si to zopakujú aj teraz. Ale Brijka práve včera dňa 31.8. 2014 dobehla svoj posledný beh – „dobehla“ do „cieľa“ – odkiaľ niet návratu. Každý z nás tam od narodenia smerujeme. Niektorým to trvá dlhšie, niektorí dôjdu do „cieľa“ ešte skôr ako začali žiť.

Viem, že včerajší deň musel niekedy prísť, ale určite patrí medzi najhoršie chvíle v mojom živote. Brijka ako terapeutka svojou prítomnosťou pomohla mnohým deťom aspoň na chvíľku spríjemniť ťažké životné chvíle. Som rada, že je zvečnená  v  knižke pre deti,  TISÍC OČÍ-THOUSAND EYES, ktorej som autorkou a vyšla v slovensko-anglicko-Braillovom prevedení. Ďakujem Brijka, že si existovala a celé roky dodávala pozitívnu  energiu nielen mne, ale aj celému okoliu. Prostredníctvom knižky budeš naďalej rozdávať úsmevy každému, kto si knižku „prelistuje“ a zahľadí sa do Tvojich krásnych úprimných očiek …

Slza mi steká po líci.
Pridá sa k nej druhá, tretia …
Prečo sa slza nedá zastaviť?
Prečo sa lúčiť stále mám?
Je to zákon života.

Autorka: Soňa Macejáková
Foto: čokoládová labradorka-terapeutka Brijka a Soňa Macejáková – koláž s maľovaným obrázkom – z knihy TISÍC OČÍ-THOUSAND EYES