Za Petrom Filom …

Stretol som sa s ním naposledy na novembrových majstrovstvách Slovenskej republiky v krose v Dubnici nad Váhom. Keď ma oslovil, potešil som sa a v očakávaní spŕšky pripomienok, čo všetko by som ešte mal a čo všetko by som mohol k priebehu šampionátu povedať, odložil som na chvíľu mikrofón stranou. Mal vo svete atletiky veľmi dobré meno a ešte väčší prehľad, vždy sa však oň dokázal priateľsky a kolegiálne podeliť. Bol to on, kto ma pred rokmi prepasíroval za brány Mestského štadióna v Dubnici nad Váhom a ponúkol mi funkciu dvorného spíkra jedného z najúspešnejších atletických klubov na Slovensku. Aj preto som mu bol vďačný, aj preto sme mali k sebe veľmi blízky a osobitý vzťah. Napriek tomu, že občas, ak to situácia vyžadovala, dokázal uštedriť aj nepríjemnú, nadovšetko uštipačnú poznámku. Nezatracoval som ho preto.  

Nič z mojich tradičných očakávaní sa však v onen chladný a pochmúrny novembrový deň nenaplnilo. Všimol som si iba, že čosi nie je v poriadku. Stisol som mu podanú pravicu a spýtal sa priamo, ako sa darí.

„Som chorý …“, ozval sa prekvapivo, až ma z toho zamrazilo v chrbte.

„Ako chorý …? Vážne …?“ Vyzvedal som prihlúplo, narýchlo hľadajúc čo najvhodnejšie slovné premostenie pre únik z tohto nie práve najšťastnejšie začatého rozhovoru.

„Už to tak vyzerá!“ Prikývol s úsmevom jemu vlastným a zabodol mĺkvy, bezduchý pohľad do strapca pretekárov miznúcich za neďalekým horizontom. Prehodili sme ešte zopár viet a v rýchlej snahe zorientovať sa v dianí na bežeckej trati, zobral som opäť mikrofón do ruky. K rozhovoru sme sa vrátili, keď mi naznačil, že odchádza. Rozlúčili sme sa s prianím pevného zdravia …

Žiaľ, nebolo mu súdené! Nenaplnilo sa! Presne 32 dní po našom rozhovore priniesli agentúry neradostnú správu, že v stredu, 10. decembra, vo veku 63 rokov, po prehratom boji so zákernou chorobou zomrel dlhoročný atletický tréner, rozhodca a funkcionár, Peter Filo starší z Dubnice nad Váhom.

Narodil sa v Kolačíne. S atletikou začínal na Novej Dubnici pod vedením učiteľa Františka Wilda, neskôr v polovici 60. rokov prešiel trénovať do Dubnice nad Váhom. Spolu so Zdeňkom Hrbáčkom a Ivanom Sovišom boli zakladateľmi modernej atletiky v Dubnici nad Váhom. Členom tamojšieho atletického klubu Spartak bol viac ako 40 rokov až do roku 2009, keď musel z neho proti svojej vôli odísť. Odvtedy až do svojej smrti bol členom AŠK Slávia Trnava.

Na prelome 60. a 70. rokov pôsobil v Dubnici nad Váhom nielen ako pretekár, ale aj ako tréner, pričom vychoval desiatky šprintérov, mnohí z nich boli medailisti majstrovstiev Československa a Slovenska, napríklad aj nádejného štvorstovkára Juraja Mokráša (semifinalista MEJ 2009, účastník MSJ 2008 s osobným rekordom 47,56), ktorý vo februári 2014 štartoval na zimných olympijských hrách v Soči v súťaži štvorbobov. Aj vďaka jeho športovým úspechom obsadil Peter Filo st. druhú priečku v ankete organizovanej Slovenským atletickým zväzom – Atlét roka 2008 v kategórii mládežníckych trénerov. Po roku 2004 bol šéftrénerom atletického klubu Spartak Dubnica nad Váhom. Podieľal sa na jednom z najväčších úspechov dubnickej atletiky – bronzovej priečke mužov v elitnej „A“ kategórii Európskeho pohára klubových majstrov v portugalskom Vila Real Santo Antonio, kde sa po prvý raz v histórii slovenskej atletiky predstavili obaja slovenskí šampióni, muži i ženy dubnického Spartaka súčasne. V Dubnici nad Váhom bol viac ako 10 rokov aj predsedom atletického klubu Spartak, pričom práve v tomto období sa podarilo v Dubnici nad Váhom vybudovať a v roku 2002 dať do užívania atletickú dráhu s umelým povrchom. Bol riaditeľom mnohých významných atletických podujatí konaných v Dubnici nad Váhom (Atletický most, Európsky pohár družstiev klubov, Majstrovstvá Slovenskej republiky).

V 70. rokoch začal pôsobiť aj v štruktúrach československej a slovenskej atletiky v organizačnej a športovo-technickej oblasti. Bol dlhé roky predsedom Komisie súťaží Stredoslovenského atletického zväzu, členom Športovo-technickej komisie Slovenského atletického zväzu a Komisie mládeže Slovenského atletického zväzu. V minulosti bol aj predsedom Dozornej rady Slovenského atletického zväzu a v súčasnosti bol predsedom Disciplinárnej komisie Slovenského atletického zväzu.

Aktívne sa ako rozhodca atletiky najvyššej kvalifikačnej úrovne zúčastňoval na atletických podujatiach slovenského a medzinárodného charakteru na celom území Slovenskej republiky.

V oblasti atletiky dobrovoľnícky pôsobil aj v celom šírom regióne Považia. Ako rozhodcu sme ho mohli vídať na viacerých atletických podujatiach nielen v Dubnici nad Váhom, ale aj v Novej Dubnici, Trenčíne, Nemšovej, Ľuborči, Dúlove, Ilave, či Pruskom – pri organizovaní Dubnickej hodinovky, Silvestrovského behu na tartane, Vršatského krosu, Ilavského behu, Behu okolo Dulova, Behu okolo Ľuborče a mnohých ďalších …

Za svoju činnosť v oblasti športu a atletiky sa mu opakovane dostalo ocenenia aj pri vyhodnocovaní najlepších športovcov a trénerov Mesta Dubnica nad Váhom a okresov Považská Bystrica, Púchov a Ilava.

Peter, česť Tvojej svetlej pamiatke, ďakujeme, odpočívaj v pokoji!

Jozef Tichý

* * *
Rozlúčka so zosnulým Petrom FILOM  sa uskutoční v pondelok, 15. decembra 2014

• o 13.45 h vo farskom kostole sv. Jakuba v Dubnici n/V zádušnou svätou omšou
• o 14.30 h na cintoríne v Dubnici n/V záverečným smútočným obradom

* * *

Titulná fotografia: Peter Filo na atletických M-SR dorastu 2006 v Košiciach so svojimi úspešnými zverencami – Jurajom Mokrášom (vľavo) a Marekom Ranušom.