XXV. ročník ČACHTICKÝ POLMARATÓN dňa 23.8. 2014 – môj prvý „pólmaratónik“

image_70.jpeg

Pôvodne som si mala svoj prvý polmaratón odbehnúť dňa 5.10. v Košiciach, ale ten osud sa už nemohol na to pozerať, ako sa neviem dočkať tohto významného dňa a tak zamiešal kartami. Synovec ma omylom miesto na štafetový polmaratón do Budapešti, ktorý sa koná 14.9. prihlásil na celý polmaratón. Najprv som z toho mala šoky, že veď ešte nie som pripravená na beh na 21 980 m, ale potom som to zobrala ako šťastie osudu a ešte som sa rýchlo prihlásila aj na Čachtický polmaratón – taký „skúšobný“.

            Vyrážame z Bratislavy smer Čachtice. V aute je samá „bratislavská bežecká elita“. V pohode si stíhame vyzdvihnúť štartovací balíček, prezliekam sa do bežeckého trička s potlačou XXV. ročník ČACHTICKÝ POLMARATÓN 2014 a môže sa ísť na štart.

            Čachtický „pospolitý ľud“ ma už pozná. Bola som tu aj minulý víkend a tiež v roku 2013 a 2012 na perfektnej akcii „Báthoryčkina kvapka krvi“. Fotografie ako ja a sestra odovzdávame krv sa objavili na všetkých internetových stránkach, ktoré informovali o tejto významnej akcii snáď aj preto, že sme obe boli „vo svadobnom“.  Na prvom ročníku bola vyhlásená súťaž o najbrutálnejšiu obeť Alžbety Báthory. Priazňou osudu sme to vyhrali my – ja a sestra dvojička,  ako „Siamské dvojčatá na svadobnej ceste, ich čokoládová labradorka-terapeutka Bria a bábätko.“ Mali sme na sebe „svadobné šaty“, závojček s dvomi červenými ružičkami, svadobnú kytičku – jemné konvalinky, bábo v perinke a samozrejme ako siamské dvojčatá sme boli „vtesnané“ do jedných svadobných šiat. Pri nás si cupkala naša čokoládová labradorka-terapeutka Brijka, ktorá tiež bola krásne svadobne odetá a zdobili ju aj červené ružičky. Organizátori povedali, že hneď ako nás zbadali, vedeli, že prvé miesto dajú nám. Ešte sme mali aj také menšie doplnky – klince v zakrvavených rukách … veď o Alžbete Báthory je známe, že obľubovala určité zábavky, o ktorých je hrôza písať. A takéto naše „svadobné“ fotky boli všade na internete, takže „pospolitý“ čachtický ľud nás pozná už z minulosti.

            Na štart sa postavilo 167 bežcov, ktorí mi, ako to už býva zvykom, odbehli hneď na začiatku a tak som si môj prvý polmaratón skoro celý odbehla úplne sama samučičká, ale bežalo sa mi neuveriteľne dobre. Štart bol na námestí cez Čachtické uličky do Višňového a Hrachovišta a cez lesné chodníčky. Po 10 km bola otočka – smer po tej istej trase, takže som znovu mala tú „výhodu“, že všetci bežci bežali oproti mne. Takúto atmosféru nemá šancu zažiť každý bežec – to je len pre tých „vyvolených“ ako som ja. Väčšina bežcov ma povzbudzovala a to je úplne fantastický pocit, ktorý zrýchľuje moje tempo. Medzi bežcami sa objavil aj taký zlatý malý havušo, tak sme sa na seba „pousmiali“ a to mi dodalo dobrú náladu. Samozrejme, že po pár minútach sa znovu ocitám sama v lesíčku a bežím si s nádejou, že nepoblúdim. Asi 5 km pred cieľom to začalo … najprv sa podozrivo zotmelo a už cítim kropaje dažďa na mojom country širáčiku – ešteže ho mám. A nasledoval lejačisko. Byť sama v lese s mobilom v ruke, keď hrozia hromy blesky nie je až taký dobrý pocit. Pribieham k skupinke organizátorov a jeden z nich vraví: „Vy ste tu boli aj minulý víkend a kúpali ste sa v pene …“  Teraz je hitom na diskotékach a všelijakých akciách „penová párty“, tak aj organizátori „Báthoryčkinej kvapky krvi“ – Čachtický ring nám ponúkli „kúpeľ v pene“.

            Už mám do cieľa menej ako 5 km, ale bežím si to v lejaku a v pätách mám „prenasledovateľa“. Moc do reči mi nie je, pretože ja keď bežím, tak absolútne neviem rozprávať, teda robí mi to problémy … Ale môj „prenasledovateľ“ občas prehodí takú duchaplnú hlášku ako napríklad: „Teraz príde najťažší úsek, veľké stúpanie …“ A každej kontrole oznamoval: „Môžete to už zbaliť, toto je posledná bežkyňa …“ A tak sa všetci „spoluorganizátori“ tešia môjmu príchodu, že už nemusia moknúť. A môj „prenasledovateľ“, ktorý má na starosti dohliadnuť na nás bežcov, teda na toho posledného aby sa niekde nestratil mi vraví: „Už máte do cieľa len 2 km, to zvládnete, ale poviem Vám pravdu, keď som Vás zbadal na štarte, tak som tomu veru moc neveril.“ No milé od neho, ale rozveselilo ma to a ešte som pridala „do kroku“. Celý čas sa mi bežalo veľmi dobre a bola som milo prekvapená, že nenastala žiadna kríza, ktorú „sľubujú“ rady z internetu – ako zvládnuť polmaratón. Ale pri mojom bežeckom tempe kríza ani nemôže nastať. Tá sa drží tých bežcov, čo kilometer bežia pod 4 minúty a prepnú svoje tempo a už je „omdlievanie“ na svete.

            Dobieham do cieľa. Nikto mi netlieska, nikto ma nečaká. Všetci sedia v teplúčku, jedia gulášik a zapíjajú ho pivom. Akurát organizátori stopnú môj čas a balia. Ja do nitky zmoknutá, ale mimoriadne šťastná, že som si odbehla môj prvý polmaratón idem pohľadať mojich bežcov, aby sme sa podelili o zážitky z tohto nádherného behu.

            Môj čas 2:43:06 mi zabezpečil 165-te miesto, za mnou už boli len dvaja diskvalifikovaní. A havuš, ktorý si tiež odbehol polmaratón sa volá Megy, je to „slečna“ – psia bežkyňa z rase Jack Russell Teriér a sú so svojim „parťákom“ Lackom Miščíkom zohraná bežecká dvojica a dobehli na 79-tom mieste. Pobehali naozaj náročné horské behy a zvláda aj 7-9 hodinové túre na Roháčoch – ako prezradil jej šťastný bežecký parťák.

Teraz už viem, že polmaratóny majú u mňa prednosť pred všetkými ostatnými behmi. Teším sa na môj druhý polmaratón, ktorý bude mojim prvým zahraničným dňa 14.9. do Budapešti, potom nasleduje 5.10. polmaratón v Košiciach a 11.10. Majcichovský Hamburger.

Najbližší víkend ma čaká 29.8. beh na 13 km v Dolných Orešanoch, kde som organizátorovi napísala, že sa prihlasujem, aby sa mi náhodou nestalo, že bude naplnená kapacita a nebudem môcť bežať, čo sa mi práve stalo, keď som sa chcela prihlásiť na Beh Pezinkom a nepomohli prosby ani plač a na beh ma nezaregistrovali.  A on mi odpísal: „Zdravím Vás pani Sonička, aj keby sa Vám štartové číslo neušlo, tak Vám ho vlastnoručne vyrobím, aj gulášu sa Vám ujde. Tešíme sa na Vás, Do videnia v piatok – Lapšanský Jaroslav“. Veľmi zlatý organizátor. Snáď pôjdem aj 31.8. na  Akvatlon do  Piešťan – beh 4,6 m a plávanie 900 m, chcela by som to skúsiť, hoci moje plávanie je ešte tisíc krát pomalšie ako beh. Tento beh organizuje nadšená Športová bežecká rodinka na „čele“ s Jozefom Drahovským. V tomto roku som si s nimi odbehla „Beh na Ahoj“ a „Beh okolo Marhátu“. A 1.9. ma čakajú Mraznické chodníčky v Častej na 8400 m.

Velikánske poďakovanie patrí organizátorom XXV. ročníka Čachtického polmaratónu. Perfektná organizácia, označenie trate, občerstvenie, tričko na pamiatku a to všetko len za 3 eurá. Ono sa to nezdá, ale keď beháme každý víkend, tak nám dobre padne, keď je štartovné minimálne.

Autorka: Soňa Macejáková

 

Na fotke: Soňa Macejáková s perfektnými super-bežcami, Peter Hudec, Blaženka Orošová, Palo Bukovac, Štefan Drotovan, Helenka Barančíková

Článok „BATHORYČKINA KVAPKA KRVI POHĽADOM OBETÍ TISÍC OČÍ“

http://www.folk.sk/?q=clanok/bathoryckina-kvapka-krvi-pohladom-obeti-tisic-oci

 

Celkové výsledky

1. Magyar Imrich, 840331, Marathon Bratislava –  1:16:20
2. Ilavský Miroslav, 870313, Dubnica nad Váhom – 1:16:39
3. Moravec Ján, 67,AO TJ Spartak Myjava – 1:18:11

Ženy bez rozdielu veku

1. Sebestian Sylvia, 720625, 5.plukŠU Žilina 1:29:37
2. Hudáková Jitka, 711010, Durikam Team 1:37:27
3. Bakalárová Veronika, 870215, Trenčín 1:38:25

Komentáre 1

  1. Pani Macejáková neviem či v Čachticiach majú polmaratón dĺžky 21 980m ale oficiálna dĺžka polmaratónu je 21 097,5 m. Prajem pekný deň. Nemček.