M-10 láka bežcov profilom i tombolou

Obísť však nemožno ani prevažnú väčšinu kondičných a rekreačných ctiteľov tejto obľúbenej formy pohybovej aktivity zdravia. Vrátane začiatočníkov. Pre nich nie je čas na cieľových stopkách prvoradý. Do tejto skupiny možno zaradiť aj ocina zo Šale, ktorý desiatku v Majcichove absolvoval so svojou maličkou ratolesťou. Celé preteky ju odviezol v kočíku…

Sympatický sviatok navštevujú od jeho samého zrodu i najlepší slovenskí vytrvalci a vytrvalkyne. Potvrdzuje to pohľad do galérie víťazov. Viac napovedia propozície Majcichovskej desiatky. Jedna zvláštnosť: traja najrýchlejší sa vo všetkých vekových hodnoteniach potešia rovnakým finančným odmenám. A navyše, pre prvého muža aj prvú ženu absolútneho poradia je prichystaná osobitná prémia. Ďalšie eurá prevezmú premianti v prípade prekonania rekordných časov M-10 (Jozef Lenčéš z Interu Bratislava – 29:41 min, Ľudmila Melicherová zo Slávie PF Banská Bystrica – 34:21 min).

Obecný úrad v Majcichove, vedený starostom Tiborom Marekom, tradične spolupracuje pri vrcholnej akcii ich športovej pyramídy s tamojšou ZŠ Jána Palárika a OFK. Tiež sa žiada spomenúť nevídaná podpora sponzorov v porovnaní s inými prispievateľmi z bohatej nádielky masových bežeckých randevú. V tomto prípade ide o nasledovaniahodný príklad.

Pretekárska tombola je totiž osobitnou kapitolou Majcichovskej desiatky. Doteraz som sa nestretol v celej krajine pod Tatrami s podobným javom pri vidieckom stretnutí bežeckej komunity (ak sa mýlim, nech mi organizátori ďalšieho podujatia s takouto výnimočnou štedrosťou prepáčia). Pred rokom, vďaka spomínanej podpore zo strany sponzorov, rozdali usporiadatelia v Majcichove priam neuveriteľných 93 vecných cien s vysokou hodnotou. Veru, lanský pohľad na javisko kultúrneho domu, miesto slávnostného vyhodnotenia M-10, pripomínal tombolové žrebovanie na niektorom z chýrnych reprezentačných plesov.

 

V Majcichove to bude riadny bežecký cvrkot

Pravdaže, lákadiel núka tento vidiecky festival v maratónkach ešte oveľa viac. Predovšetkým spomeniem velikánsky putovný pohár Vladimíra Remeka, hrdinu kozmu z marca sedemdesiateho ôsmeho roku. Pri predošlej dráme ho premiérovo získal Matej Fedák, atlét Slávie UK Bratislava. V závere ukázal chrbát novozámockému atlétovi Imrichovi Magyarovi, majúcemu na konte štyri absolútne triumfy v M-10. Mimochodom, listina celkových víťazov tohto cestného zápolenia zachytáva vôbec najúspešnejšieho účastníka v Milanovi Semanovi. Nezabudnuteľný Bratislavčan nenašiel premožiteľa na majcichovskom okruhu šesťkrát.

Keď už spomíname mená z čela, pristavme sa i pri ženách. Tiež ony chodia rady na tieto preteky. Napríklad Dubničanka Jana Zatlukalová, viacnásobná slovenská šampiónka. Vlani tu získala ďalšie prvenstvo. Stojí za povšimnutie, že v 195-člennom pelotóne ju predbehlo iba pätnásť mužov. Jej klubová kolegyňa Ľubomíra Maníková, v cieli strieborná, zviedla zaujímavý súboj s českou učiteľkou angličtiny Petrou Fouskovou. Atlétku AC Čáslav odsunula na tretí stupienok iba o sedem sekúnd.

Inak, v čáslavskej výprave nechýbal pri 21. edícii M-10 jeden zaujímavý veterán, Milan Řípa. „Práve on ma počas stredoškolských štúdií zlanáril do bežeckej party Slavoja Čáslav,“ prezradil V. Remek o svojom celoživotnom kamarátovi.

Pri návrate k predošlej konfrontácii neobíďme ani talenty. V juniorskom zozname sa pred rokom najviac činil Filip Moravec (Spartak Myjava), z dievčat Barbora Šaštinská (Slávia Trnava).

A najbližšie? Adeptov na piedestál bude akiste požehnane. Spoločný štart mužov, žien, juniorov a junioriek (10 km) dostane priestor presne na pravé poludnie. V ponuke pre dospelých pribudli v 22. dejstve ďalšie dve kategórie.

Nuž, cez prvú marcovú nedeľu to bude v uliciach obce riadny bežecký cvrkot. Scenár sa javí prepracovaný do posledného detailu. Počnúc bezplatnou prepravou pretekárov z Trnavy do Majcichova, s odchodom o 10.30 h spred železničnej stanice. Tiež späť, približne o 15.15 h.

Technický riaditeľ pretekov Milan Kraic: „Počet štartujúcich nám v posledných rokoch zjavne rastie. Ak nerátam sprievodné kategórie žiactva, vlani sme do hlavného poľa zapísali takmer dvesto vytrvalcov a vytrvalkýň. Podľa predbežného záujmu opäť očakávame prepísanie účastníckeho rekordu. Pán Remek nám prisľúbil nové štartové čísla. Slovo dodržal. Aj prostredníctvom tohto bežeckého portálu chcem však poprosiť záujemcov o  účasť v Majcichovskej desiatke 2012, aby si príchod na prezentáciu neponechali na poslednú chvíľu. Potešíme sa, ak v tejto uponáhľanej dobe si široká športová verejnosť vyhradí pre náš atletický sviatok celý deň, ak si štartujúci nájdu priestor i na neformálne posedenie so svojimi bežeckými priateľmi. Tiež radi privítame celé rodiny. Réžia nášho programu je nastavená aj pre ne. Ako vidno z propozícií, deti predškolského veku otvoria predpoludňajšie sprievodné behy už o desiatej hodine.“

Vzácnu vecnú spomienku na 22. stať medzinárodného bežeckého festivalu v uliciach Majcichova môže, počas tombolového zoznámenia sa s pani Šťastenou, získať každý úspešný absolvent tamojšej desaťkilometrovej vzdialenosti. Jedinou podmienkou je, aby bol osobne prítomný na vyhlásení výsledkov.

 

Kozmonaut Remek a majcichovský strýc Drnaj

Keď raz napíšem knihu o mojej celoživotnej športovej záľube, kondičnom bežeckom hnutí, určite na čestnom mieste bude kapitola o tom, ako kozmonaut Vladimír Remek splnil majcichovskému strýcovi Drnajovi dlhoročný sen.

Stručne zasvätím čitateľov do diania. Voľakedajší polygraf Vít Mercel z Majcichova bol vždy veselá kopa. Keďže rovných dvadsať rokov som každý pondelok chodil do trnavskej tlačiarne „zalamovať“ športovú stranu našich okresných novín, popri redaktorských povinnostiach zostal čas i na vymýšľanie kadejakých akcií. V tom čase som sa s bežeckým kamarátom Jankom Szabom prekáral, kto založí viac vytrvalostných podujatí. Medzi moje tajné tromfy patril Vítko Mercel, výborný stolný tenista a kedysi všestranný atlét. Do povedomia širokého okolia, ba i celého Slovenska, vošiel aj ako ľudový rozprávač – strýc Drnaj z Majcichova.

Slovo dalo slovo. Našej pozornosti neušlo príjemné zistenie. Dlhým behom v Slavoji Čáslav sa venoval i Vladimír Remek, od 2. marca 1978 prvý česko-slovenský, ba aj európsky kozmonaut. Bezváhový stav okúsil ako 87. občan celej planéty. Na orbite pobudol 7 dní, 22 hodín a 17 minút. Tiež z atletického pohľadu sme boli naňho náramne pyšní. A tak prišla na svet myšlienka: uctiť si 1. výročie historického Remekovho potykania si s hviezdami novým cestným behom, Majcichovskou desiatkou.

Paráda to bola prenáramná. V nedeľu 4. marca 1979 od štrnástej najskôr vybehlo na kratšie trate 36-členné žiacke pole, po ňom krúžilo po uliciach obce 33 mužov. Hlavnému dejstvu predchádzal symbolický Remekov beh na 1978 metrov. Znázorňoval rok vypustenia kozmickej lode Sojuz 28 s posádkou Alexej Gubarev – Vladimír Remek. Pri manifestačnom úvode bežal na čele pelotónu najstarší účastník, 74-ročný Ferko Hulán zo Spojov Bratislava. Okruh lemovali stovky divákov. V priestoroch cieľa koncertovala dychovka pod taktovkou Antona Pinčeka. Pri dekorovaní víťazov v kultúrnom dome sa predstavili džezgymnastky, spevácky súbor Rozmarín a hudobný krúžok miestnej osvetovej besedy. Ani po rokoch nemožno nespomenúť trio z Telovýchovnej jednoty Majcichov, ktoré pri ouvertúre na sklonku zimy 1979 nám najviac pomohlo. Zmienka je o Kamilovi Vagovičovi, Konštantínovi Kollárovi a Jozefovi Cuninkovi.

Odvtedy som rok čo rok počúval pri Majcichovskej desiatke známu prognózu Vítka Mercela, alias strýca Drnaja: „Jarko, uvidzíš, že Vladko Remek sa ráz objaví na našém behu.“

Stalo sa. Vlani začiatkom marca, pri pózovaní s hrdinom kozmu pred fotografmi, sa Vítkovi Mercelovi rozlial na tvári šťastný úsmev od ucha k uchu. Pripomenul mi: „Pamatuješ na moje slová? Sen sa mi porádno vyplnyl. Gevolyva temuto dnu zme to šecko mínyly vyšpekuluvat. Ščuleky už móžem spokojno aj umret.“

Teraz, cez prvú marcovú nedeľu, štartér Vladimír Remek, poslanec Európskeho parlamentu a od predošlej jesene čestný občan Majcichova, nás po roku opäť poteší svojou prítomnosťou. A prenáramne žiariaci zakladateľ pretekov Vítko Mercel zasa určite pridá svoju úvahu o splnenom bežeckom sne.

 

Zdroj: Jaroslav Lieskovský
Foto: Marta Országhová