71. Národný beh Devín-Bratislava – 15.4.2018 – beh Naboso

Začalo to v Keni, keď som dcére pri raňajšom behu pri mori povedala: „Sonka, ale ja neviem behať“  a morský vánok mi priniesol jej slová: “Mami veď Ty beháš celkom dobre“. A tak som sa hneď prihlásila na Národný beh Devín-Bratislava a beh si ma zamiloval a ja detto.

Zúčastníť sa Devínskeho behu som si považovala za takú veľmi milú „povinnosť“. Na akcii „Running Gala 2018 – Odovzdávanie bežeckých ocenení za rok 2017“ som sa stretla aj s organizátorom behu a vraví mi: „Sonička a všimla si si, že tento rok je aj Tvoja kategória? To sme dali kvôli Tebe.“ (Moji milí organizátori krásnych behov v SR berte si príklad). No veľmi milé, samozrejme, že som si to všimla a potešilo ma to. Chcela som vedieť koľko nás je. Bolo nás 9 žienok. A hneď som sa  rozhodla, že na bedničke určite nebudem a tak idem behať NABOSO. A to bolo jedno z najlepších mojich bežeckých rozhodnutí v živote.

Na štart sa nás postavilo „7 bosobežcov“. Pôvodne som myslela, že pôjdem úplne na koniec štartu a ukončím svojim dobehom prekrásny Národný beh Devín-Bratislava. Ale dohodli sme sa, že všetci  „bosobežkovia“ štartujeme spolu. A ja som sa držala „jak taký kléšť“ mojich zlatých „bezbotičkových“. A moje nôžky bežali ako „blesk“ a ja som musela za nimi.

Môj „bežecký osud“ sa o mňa veľmi pekne stará.  A teraz sa  rozhodol že to NABOSO dáme. A ja som si „len tak“ bežala a vážne som nevnímala, že na nohách nemám tenisky. Bežalo sa mi úplne perfektne. Moji spolu bosonohí bežci ma ťahali do cieľa – niektorí z nich bežali pomalšie, aby celá skupinka dobehla do cieľa spolu. A to je krásne – nešlo o čas dobehu do cieľa jednotliva, ale, že „bosonožci“ dobehnú spolu. V závere to trošku zrýchlili a tak napokon moje nôžky dobehli o minútku aj nejaké sekundy za skupinkou, ale bola  som  maximálne spokojná. Môj čas do ciela som absolútne nečakala a nielen ja, ani môj  najsamlepší  „šéfko – Priatelia behu ležérneho“ Pavol Sovič, ktorý bol tak „mierne“ šoknutý, lebo očakával, že budem robiť ten „chvostík“ – to som myslela aj ja. A čistý čas dobehu do cieľa bol tiež na šok –  1:11:00 –  o 1 minútu aj 30 sekúnd lepší ako minulý rok, keď mali moje nôžky  na sebe tenisky.

71. Národný beh Devín-Bratislava bol mojím 4-tým behom NABOSO. Na Železnej studienke 2 x 6 km SAGUARO Run Fest. Dňa 22.6. 2014 môj prvý beh NABOSO s časom 00:45:22 a hneď 2.miesto (boli sme len dve odvážkyne – pocity opisujem v článku: >> Tu << – „SAGUARO RUN FEST“ dňa 22.6. 2014 – aj „BEH NABOSO“ na 6 km). O rok neskôr 14.6. 2015- 4.miesto s časom 00:46:24 (bolo nás 5 bosobežcov). Dňa 3.6.2017  v Sade J.Kráľa – Run Fest– 5 km za 00:32:47 – lepší čas ako v teniskách. Takže keď sa na beh NABOSO pozrieme teoreticky, že sa beží pomalšie, lebo treba dávať pozor na bežeckú trať, tak to v podstate nefunguje. Každý bežec má určitú rýchlosť. Ak si vyzuje „bežecké botičky“, tak tá rýchlosť sa mu nezníži – hoci sa to môže zdať.

Ešte to predýchavam a vážne nechápem … ale tu je tá sila bežeckého kamošského davu, ktorý Ti dáva tú energiu, ktorá Ťa ťahá do cieľa a dokážeš vážne veci, o ktorých sa Ti v bežeckom svete ani nesnívalo A toto sa mi práve stalo na „71. Národný beh Devín – Bratislava“. A tiež Rádio Anténa ROCK svojím „HECNI SA“ ma hnalo do cieľa. A „vidina“ 10 l super „pifka“ každému, kto dobehne NABOSO – no „NABOSO SA PROSTE BEHAŤ OPLATÍ.“ Môj „bežecký osud“ ma miluje a ja detto.

Autorka: Soňa Macejáková

Foto: 71. Národný beh Devín-Bratislava: Simona Polakovičová, Pavol Sovič, Soňa Macejáková, Matúš Svinčák, Sonka Chodúrová, ktorá prvý krát v živote bežala NABOSO, Klaudio Matula, Pavol Kugler