Pre končiaci sa rok bolo v bežeckom svete príznačné aj to, že o mimoriadne výkony sa postarali športovci, ktorí vo svojich disciplínach síce patria k absolútnej špičke, no na začiatku roka si mnohí mysleli, že to najlepšie už majú za sebou.

Príkladom je 38-ročný Keňan Eliud Kipchoge. Ten v maratóne dominuje od roku 2013 a po vlaňajšej olympijskej výhre sa mnohí domnievali, že ho čaká „oddychový” rok. Napríklad atletickí experti z amerického portálu LetsRun pri predpovediach na rok 2022 odhadovali, že Kipchoge na maratóne prehrá. Pravdou však bol presný opak a výsledkom nový svetový rekord. V Berlíne sa pri rekorde navyše zdalo, že Keňanov potenciál je ešte väčší. Podobný rok prežil aj Kílian Jornet. Legendárny trailový bežec má 35 rokov a nebolo by prekvapením, ak by v jeho kariére už neprišli veľké víťazstvá. To sa však nestalo a Kílian tento rok v priebehu šiestich týždňov vyhral dvoje pretekov, ktoré patria k najprestížnejším. Navyše to dokázal v nových traťových rekordoch. Očakávania výrazne prekonal aj slovenský šprintér Ján Volko. Ten sa v posledných rokoch nedostal na úroveň vlastných národných rekordov zo sezón 2017 a 2018 a ani úvod tohto roka nenaznačoval, že by sa to malo zmeniť. Po problémoch a zraneniach však prišiel veľký návrat a senzačný výsledok na majstrovstvách Európy. Medzi ženskými výkonmi vyčnieva Američanka Sydney McLaughlinová, ktorá posunula svetový rekord v behu na 400 metrov prekážok tak vysoko, že otvorene hovorí o chýbajúcej motivácii pokračovať ďalej. Podarilo sa jej to vo veku 22 rokov.

Slovenské výkony roka

Jeden z najpozoruhodnejších domácich bežeckých výkonov sa odohral v októbri na Ceste hrdinov SNP. Postaral sa oň český ultrabežec Tomáš Štverák, ktorý 770-kilometrovú turistickú trasu z Dukly na Devín prebehol v rekordnom čase 6 dní, 19 hodín a 15 minút. Išlo zároveň o charitatívnu akciu. Neuveriteľne vyznieva už len to, čo sa mu podarilo počas prvého dňa behu. Z Dukly sa za necelých 24 hodín dostal až do Košíc, čo znamená, že za deň prebehol 167 kilometrov a nastúpal 5200 výškových metrov. Predchádzajúci neoficiálny rekord na Ceste SNP mal hodnotu 7 dní a bol z roku 1992. Medzi trailovými bežcami už vlani exceloval Peter Fraňo a tento rok boli jeho výsledky ešte výraznejšie. Na prestížnych pretekoch UTMB vo Francúzsku absolvoval 101-kilometrovú trať, kde skončil piaty, neskôr na MS v trailovom behu v thajskom Čiang Mai obsadil na 78-kilometrovej trati 8. miesto. Spoločné trailové majstrovstvá sveta s viacerými disciplínami mali tento rok premiéru a výraznejšie sa na nich presadili aj bežci z Afriky. Rovnaký trend môžeme očakávať aj v nasledujúcich rokoch.
Na atletickej dráhe dosiahol najlepšie slovenské výkony už spomínaný Ján Volko a inšpiráciou môže byť aj to, ako sa k nim dopracoval. Keď sa na jar tohto roka zdalo, že sa po dlhých mesiacoch opäť dostal do želanej formy, prišlo ďalšie zranenie a s trénerkou Naďou Bendovou neskôr priznali, že uvažovali o tom, či má zmysel pokračovať. Nakoniec sa nevzdali a na augustových majstrovstvách Európy v Mníchove prišiel historický výsledok. V šprinte na 100 metrov Volko v semifinále vyrovnal vlastný národný rekord 10,13 s a vo finále skončil senzačne štvrtý. Výborne mu vyšla aj dvestovka, na ktorej obsadil deviate miesto.

Výnimočné zahraničné výkony

Atletickým vrcholom roka boli júlové majstrovstvá sveta v americkom Eugene a najvýraznejší výkon na nich dosiahla domáca Sydney McLaughlinová. Američanka v posledných rokoch trikrát prekonala svetový rekord a aj preto sa mohlo zdať, že ďalšie zlepšovanie bude zložité. Vo finále MS však dosiahla čas 50,68 s, rekord zlepšila o priepastných 0,73 s a zaznamenala jeden z najlepších atletických výkonov vôbec. Veľavravný je fakt, že rovnaký čas by jej na štyristovke bez prekážok stačil na týchto MS na šieste miesto! McLaughlinová má 23 rokov, v kariére dosiahla úplne všetko a priznala, že hľadá motiváciu pokračovať. Dnes sa zdá, že ju v novej sezóne nájde na „hladkej” štyristovke, kde sa svetový rekord 47,60 s nedarí prekonať od roku 1985.
Druhý bežecký svetový rekord na atletických MS bol ešte väčším prekvapením. Dosiahla ho dovtedy neznáma Tobi Amusanová z Nigérie, ktorá v behu na 100 m prekážok zvíťazila aj vďaka semifinálovému rekordnému výkonu 12,12 s. Vo finále bola ešte rýchlejšia, čas 12,06 s však nie je oficiálnym rekordom pre nepovolenú podporu vetra.
Ani s novým svetovým rekordom na maratóne sa na začiatku roka príliš nepočítalo. Eliud Kipchoge však v septembri v Berlíne ukázal, že vo veku 38 rokov je stále vo vynikajúcej forme, a vlastný rekord zlepšil presne o pol minúty na čas 2:01:09 h. Rekord navyše prekonal po mimoriadne rýchlej prvej polovici – polmaratón bežal za 59:50 min –, a v druhej časti spomalil. Medzi odborníkmi je všeobecná zhoda na tom, že ak by v úvode začal pomalšie, rekord mohol byť ešte lepší.
V končiacom sa roku exceloval aj velikán trailového behu Kílian Jornet. Španiel žijúci v Nórsku počas leta vyhral hneď dve veľké podujatia – navyše obe v traťovom rekorde. Najprv v polovici júla ovládol 100-míľové preteky Hardrock 100 (162 km) a o šesť týždňov neskôr triumfoval aj na hlavnej 170-kilometrovej trase UTMB. Napínavé preteky vyhral s 5-minútovým náskokom v čase 19:49:30 h.

Najväčšie prekvapenie

Na decembrovom maratóne vo Valencii málo známy kenský bežec Kelvin Kiptum a etiópska bežkyňa Amane Berisová takmer prekonali svetový rekord. Kiptuma doteraz bežecká verejnosť nepoznala, vo Valencii však dosiahol čas 02:01:53 a v historických tabuľkách sa zaradil na tretie miesto za velikánov Eliuda Kipchogeho a Kenenisa Bekeleho.
Nečakaný bol aj priebeh pretekov. Po pomalšej prvej polovici sa 23-ročný Kiptum na 30. kilometri odpútal od súperov a ďalších desať kilometrov zvládol za 28:04 min. Jeho dovtedajší osobný rekord na desaťkilometrovej trati bol pritom o 13 sekúnd pomalší.
Vďaka nebývalému zrýchleniu zvládol druhý polmaratón za 1:00:15 h, čo sa v maratóne doteraz nikomu nepodarilo.
U ženskej víťazky Amane Berisovej išlo o podobnú senzáciu, keďže má už 31 rokov a doteraz sa medzi svetovou špičkou nepresadila. Vo Valencii bežala za 2:14:58 h, čo je tretí najrýchlejší čas histórie.

Najväčší smoliari

Američan Devon Allen mal výborný úvod sezóny a v júni v behu na 110 metrov prekážok dosiahol tretí najrýchlejší čas v histórii. O mesiac neskôr patril na MS v Eugene k favoritom na zlato, pričom opakoval, ako veľmi mu záleží na dobrom výsledku, keďže sa šampionát konal na jeho „domácom” štadióne. V Eugene atleticky vyrastal, študoval tu a tiež reprezentoval miestnu univerzitu.
Vo finále majstrovstiev sveta však štartové bloky signalizovali Allenov chybný štart, a to s najmenším možným rozdielom 0,001 sekundy. Aj keď sa podľa televíznych záberov zdalo, že Allen štart nepokazil, rozhodcovia boli nekompromisní a domáceho atléta diskvalifikovali. Smolu mala aj Allenova krajanka ultrabežkyňa Camille Herronová. Tá vo februári vytvorila nový svetový rekord v behu na 100 míľ (160,9 km), pri overovaní rekordu sa však zistilo, že trať bola o 218 metrov kratšia, a Američanke svetový rekord oficiálne neuznali.

Najväčšie sklamanie

Počet dopingových prípadov v Keni výrazne narástol a tresty sa týkajú aj veľkých mien. Bol medzi nimi dvojnásobný víťaz Rotterdamského maratónu Marius Kipserem, tohtoročný víťaz Pražského polmaratónu Keneth Kiprop Renju či vlaňajšia víťazka Bostonského maratónu Betty Wilson Lempusová. Ešte známejším vinníkom je Lawrence Cherono, ktorý v roku 2019 vyhral elitné maratóny v Bostone a v Chicagu. V októbri dostal trojročný trest za doping aj Kipchogeho tréningový partner Philemon Kacheran.
Situácia zašla tak ďaleko, že sa hovorilo o plošnom zákaze súťaženia pre atlétov z Kene, podobne ako od roku 2015 potrestala Svetová atletika Rusov. Riziko hromadného trestu zvrátilo rozhodnutie kenskej vlády, ktorá sa zaviazala investovať 25 miliónov dolárov v priebehu piatich rokoch na boj proti dopingu.

Antihrdina roka

Írsky rekreačný bežec dostal doživotný zákaz štartu na maratóne v Dubline, pretože počas novembrových pretekov použil mestskú hromadnú dopravu. Muža okrem iného usvedčilo aj to, že druhú polovicu maratónu absolvoval o 50 minút rýchlejšie ako prvú časť. Okrem doživotného zákazu ho organizátori potrestali diskvalifikáciou, musel vrátiť účastnícku medailu aj tričko a musel sa ospravedlniť. Paradoxom je, že bežec pracuje ako policajt na protikorupčnom oddelení, kde sa venuje odhaľovaniu podvodov.

Najkrajší príbeh

Geoff Wightman patril v minulosti k výborným britským bežcom a po kariére zostal v atletickom prostredí ako tréner a aj ako hlásateľ na atletických pretekoch. Pre divákov na štadióne komentoval napríklad atletické súťaže na olympiáde v Londýne 2012 a rolu jedného z hlavných hlásateľov dostal aj na tohtoročných majstrovstvách sveta v americkom Eugene.
Geoff už v minulosti priviedol k behu aj svojho syna Jacka, ktorého trénuje. Zameriavajú sa na 800 a 1500 metrov a 28-ročný strednotratiar dnes patrí k svetovej špičke. Jack Wightman sa dostal do finále 1500-vky už na olympiáde v Tokiu – skončil desiaty –, a to isté sa mu podarilo aj na MS v Eugene. Zhodou okolností finále komentoval na štadióne práve jeho otec.
Brit vo finále predviedol najlepšie preteky v živote, v cieľovej rovinke prešprintoval olympijského víťaza Jakoba Ingebrigtsena a stal sa nečakaným majstrom sveta. Otec Geoff na tribúne zachoval profesionalitu, a hoci dvíhal ruky nad hlavu, posledné metre komentoval tak ako každé iné preteky. Až keď boli bežci v cieli, zakričal. „Wow. Toto je môj syn a teraz je majstrom sveta.“

Peter Kováč Denník N | Foto AP a TASR | Koláž N