Z blata európskeho šampionátu rovno k pečeniu medovníkov

 Netradičným pre slovenskú atletiku bol tento šampionát najmä tým, že sa na ňom predstavil rekordný počet slovenských vytrvalcov, celkom päť. V kategórii mužov Jozef Urban (JM Demolex Bardejov), v kategórii mužov do 23 rokov Peter Ďurec (AK UMB Banská Bystrica), v kategórii žien Ľubomíra Maníková (JM Demolex Bardejov), v kategórii juniorov Michal Talán (AC Stavbár Nitra) a v kategórii junioriek Lucia Janečková (BMSC Bratislava). V nominácii bolo o jedného bežca viac ako pred rokom v Belehrade, o dvoch viac než vo Velenje 1999 a Slovensko po prvý raz v histórii obsadilo aj súťaž mužov do 23 rokov.

Napriek tomu, že slovenskí reprezentanti dosiahnutými výkonmi na kontinentálnom šampionáte príliš neoslnili – najlepšie umiestenie dosiahol Peter Ďurec v súťaži mužov do 23 rokov, ktorý skončil zo 75 vytrvalcov na 55. mieste – dovolil som si osloviť ihneď po návrate na Slovensko jednu z dvoch dám samokovskej výpravy, Ľubomíru Maníkovú a položiť jej zopár sviatočne ladených otázok. Nielen preto, že rovnako ako Ďurec skončila pri svojej premiére na európskom šampionáte na 55. mieste, ale najmä preto, že je Dubničanka a mám na ňu dosah a ako jediná z reprezentačnej výpravy i matka a manželka súčasne. Práve to ju v očakávaní najkrajších sviatkov roka posunulo v mojich očiach oproti jej single kolegom z reprezentačného tímu o nejaký ten stupienok vyššie. Je dvojnásobnou slovenskou šampiónkou pre rok 2014 – v krose a v behu na 5000 m – a dvojnásobnou halovou vicemajsterkou Slovenskej republiky na 1500 m a 3000 m…

» Šéftréner slovenských vytrvalcov a vedúci slovenskej výpravy v Samokove, Pavel Kováč sa pri určovaní vášho výkonnostného cieľa vyjadril, že za primeraný výsledok bude považovať, ak sa vám na 7,913 km dlhej trati spomedzi 69 štartujúcich podarí presadiť do úrovne dvoch tretín štartového poľa. Aj s ohľadom na podmienky a možnosti, ktorými ste v príprave disponovali. Myslíte si, že sa vám túto jeho predstavu podarilo naplniť?

■ No, skôr asi nie, ako áno. Bolo to prvé moje veľké individuálne podujatie, ktoré, žiaľ, nedopadlo celkom podľa mojich predstáv, hoci som si – vzhľadom na skutočnosť, že sa naozaj pripravujem v amatérskych podmienkach – príliš veľké ciele a očakávania ani nekládla. Svoj reprezentačný debut som si však predstavovala predsa len o malý kúsoček lepšie. Odhliadnuc od ambícii to však bola pre mňa predovšetkým jedna veľmi cenná a nezaplatiteľná skúsenosť …

» Napriek tomu, že ste členkou JM Demolex Bardejov, ste predovšetkým odchovankyňou dubnickej atletiky a reprezentačný dres ste mali možnosť obliecť viackrát už v samotnej Dubnici. V čom bola nedeľňajšia premiéra na šampionáte oproti vašim predchádzajúcim reprezentačným štartom iná?

■ Je pravdou, že som reprezentovala Slovensko viackrát, prakticky výhradne však iba v tímových súťažiach európskych pohárov, či už klubových alebo národných. Čiže na dráhe. Výhodou týchto súťaží je možnosť určitej korekcie nevydareného výkonu lepšie disponovaným kolegom z družstva. V nedeľu to však bolo úplne o niečom inom. Bežalo sa v teréne a musela som sa spoliehať iba sama na seba. Navyše s pocitom, že sa na mňa pozerá celé Slovensko. Ihneď po štartovnom výstrele zavládlo bežecké peklo, v ktorom si bolo ťažké nájsť nielen svoje miesto, ale i svoje tempo. Ako povedal kolega Ďurec, bola to úplne iná šálka kávy na akú sme zvyknutí, navyše, neskutočne silnej …

» Bulharsko je v ponímaní našinca zafixované predovšetkým ako vychytená destinácia horúcich letných dovoleniek. Ako prijala v tomto neskorom termíne vás atlétov?

■ Samokov je približne 28 tisícové mestečko ležiace na juhozápade krajiny medzi pohoriami Rila a Vitoša, približne 55 km od hlavného mesta Sofia, v nadmorskej výške 1029 m n. m. Je známe predovšetkým dlhými, chladnými zimami a krátkym, nie príliš horúcim letom. A to hovorí vari za všetko. Nadmorská výška v mieste štartu bola 1300 m n.m., teplota vzduchu 6°C. Napriek tomu, že počasie vyšlo a bolo pekne slnečno, mierne členitá trať pri súťaži žien už nebola ideálna. Tvorili ju jednak mäkké úseky s kašovitým snehom prechádzajúcim do zmrznutých, veľmi nebezpečných ľadových jazykov a jednak mäkký podmáčaný terén s množstvom blata všade kde ste sa len pozreli.

» Navštívili ste popri reprezentačných povinnostiach aj niektoré miestne obchody, alebo ste nákupy vianočných darčekov stíhali ešte pred šampionátom?

■ Čosi som stíhala, čosi nie, budem to musieť v tých niekoľkých dňoch, ktoré do Vianoc ešte zostávajú, celkom určite dohnať. Z Bulharska som si priviezla iba niekoľko drobných suvenírov, na väčšie nákupy nebol čas.

» Máte mladú, veľmi krásnu a milú rodinku a s ňou nie po prvý rok i možnosť tráviť najkrajšie sviatky roka podľa vlastných predstáv. Čo u vás doma nesmie z bohatých zvykov vašich predkov chýbať, resp. čo na vašom vianočnom, bohato prestretom stole považujete za tradičné a neodmysliteľné?

■ Čo sa týka vianočných zvykov, tie máme snáď úplne rovnaké ako v každej inej dubnickej domácnosti, za tradičné a neodmysliteľné na vianočnom stole však považujeme predovšetkým oblátky s medom, zeleninovú polievku, hríbovú kapustnicu, vysmážaného kapra a zemiakový šalát. A k tomu hromadu krásnych a zaujímavých darčekov (smiech) …

» Rada vianočné cukrovinky pečiete, alebo sa skôr nechávate obslúžiť?

■ Pečenie ma baví po celý rok a ani v tomto vianočnom čase nie je tomu inak. Dalo by sa povedať, že som dokonca sebestačná. Medovníkmi a vianočným cukrovým počnúc, tými bežnými, všednými a každodennými cukrovinkami končiac. Výdatne mi s nimi pomáha najmä synček Tomáško, ktorý čoskoro oslávi 5 rokov … 

» Vianoce ubehnú veľmi rýchlo, o Silvestri už ani nehovorím. Čo by ste si v nastávajúcom novom roku 2015 ako atlétka a starostlivá mama rodiny priali najradšej?

■ Výkonný výbor Slovenského atletického zväzu na svojom poslednom zasadnutí schválil nominačné kritériá pre účasť na budúcoročných halových ME v atletike, ktoré sa začiatkom marca uskutočnia v Prahe. Účasť na nich je v bežeckých disciplínach zabezpečená už ziskom titulu halového majstra SR pre rok 2015. Samozrejme, ako atlétka mám ambíciu o tieto pocty seriózne zabojovať! Okrem toho, rada by som sa nominovala na Európsky pohár družstiev do azerbajdžanského Baku. Hlavne však, nech sme doma všetci  zdraví!

Za rozhovor poďakoval

Jozef Tichý