Karol Lipovský, 55-ročný Trnavčan, je známym športovcom široko-ďaleko. Najmä v cyklistike a vo vytrvalostnom behu. Voľakedajší reprezentant Slovenska v cestnej cyklistike bol na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov skvelým bežcom na dlhé trate.

Tieto dve odvetvia teraz spojil do jedného. A v stredu 26. septembra 2012 opäť raz vytiahol zo svojho registra pohybovú originalitu. Na vyše 600-metrovom asfaltovom ovále okolo Mestského atletického štadióna Antona Hajmássyho v Trnave predviedol nevšednú šou. S rekordným zápisom na jej konci. Stal sa najrýchlejším mužom planéty v málo známej cyklisticko-bežeckej disciplíne. V behu posediačky…

Ale po poriadku. Keď v júni 2001 sa v Brne stretli účastníci 21. majstrovstiev sveta v jazde na historických velocipédoch, medzi aktérmi nechýbala ani naša trnavská skupina. Účasť na trojdňovom podujatí Medzinárodnej cyklistickej asociácie veteránov (IVCA) zorganizoval práve Karol Lipovský. Do Trnavy sme vtedy priviezli päť majstrovských titulov, najviac v hodnotení všetkých štátov.

Jedny z pretekov svetového šampionátu mali centrum v Slavkove pri Brne. Z tohto historického mestečka, opradeného víťaznou Napoleonovou bitkou, pochádza Ivan Křivánek. Pri spomínanej rely IVCA spred jedenástich rokov nás zaujala jeho drezina z r. 1817, drevený bicykel bez pedálov. Tiež Karola Lipovského. „Takýto exponát by som chcel mať,“ prezradil šéf našej výpravy.

Mimochodom, počas vtedajšieho víkendu v juhomoravskej metropole súťažil Lipovský po betónovom ovále velodrómu TJ Favorit Brno na velocipéde s veľkým predným kolesom. Tento historický „kostitras“ si predtým kúpil od legendárneho Josefa Zimovčáka. Bývalý moravský atlét na dlhé trate si napríklad vyárendoval miesto na stupni víťazov v medzinárodnom behu Špačinský trojuholník, na velocipéde sa stal viacnásobným majstrom sveta aj pokoriteľom slávnych pretekov naprieč USA.

Lipovskému však nedala spávať drezina. Práve v jej sedle sa viackrát predstavil Křivánek, navyše pôsobivo oblečený v dobovej uniforme vojaka z napoleonského obdobia, aj pri sprevádzaní pelotónu počas cestných bežeckých pretekov Skalica – Holíč – Hodonín.

Toť nedávno, v sobotu 8. septembra, sa do 20. jarmočnej časovky masovej cyklistiky za Trnavou prihlásil Lipovský už na 39-kilogramovej replike historického výrobku z jaseňového dreva. Členitých 6666 metrov na Malženickej ceste prešiel za 23 minút. „Hodlám prekonať svetový rekord v hodinovke,“ prezradil. Tak aj bolo. Za deň D si zvolil poslednú septembrovú stredu.

„Křivánek je zavalitý, no má úžasnú silu v nohách,“ charakterizoval Trnavčan svojho moravského súpera na diaľku, ktorého najlepší zápis mal hodnotu 13 660 m. Rekordnú hranicu posunul Lipovský 26. 9. na úctyhodných 18 167 m. Certifikát prevzal od Igora Svitka, oficiálneho delegáta organizácie Slovenské rekordy.

„Ďakujem trnavským priaznivcom za podporu. Vytvorili mi na Slávii skvelú atmosféru,“ dodal Lipovský. A vraj teraz mu nedá spávať rekordný výkon v 24-hodinovke na tomto atypickom dvojkolesovom približovadle.

Z diváckeho pohľadu išlo snáď o jednoduchú záležitosť. Veď pretekárovi stačilo iba sedieť na drevenom bicykli – a utekať. Nový svetový rekordér však vyviedol prítomných z omylu. „Treba to skúsiť,“ dal ponuku okolostojacim. Niektorí ju využili. Medzi nimi aj Vendelín Krištofiak z Trnavy. Po absolvovaní celého asfaltového okruhu na drezine iba unavene konštatoval: „Veru, poriadna zaberačka.“ Ako vzápätí prezradil bývalý úspešný maratónec a stále aktívny veteránsky bežec, občas – na posilnenie nôh – si vraj v tréningu zajazdí či zabehá na klasickom bicykli bez používania pedálov.

Ktovie, možno v dohľadnej dobe sa objavia novátori, ktorí zorganizujú súťaž v „cyklobehu“. Veď pretekárom by pred štartom stačilo málo – iba odmontovať pedále z bicykla.