V stredu posledná rozlúčka s maratóncom Milanom Novákom

image_523.jpeg

V stredu 4. decembra o 13.45 h bude na trnavskom cintoríne na Kamennej ceste posledná rozlúčka s bývalým trnavským maratóncom a organizátorom vytrvalostných behov Milanom Novákom (narodil sa 17. 2. 1944 – zomrel 1.12.2013). Džogingu sa upísal pred vyše tridsiatimi rokmi. Premiérový štart, na päťkilometrovej trati, absolvoval 1. januára 1983 v uliciach Cífera.

Vo výsledkových listinách sa za jeho menom objavoval klub NK Trnava (skratka z priezvisk Novák – Kvapil). Svoj súkromný klub si založil spolu s priateľom Jirkom Kvapilom, susedom z činžiaku na Linčianskej. Do pretekárskeho poľa čoskoro priviedol aj talentovanú dcéru Grétku.

Ešte predtým, ako začal Milan rekreačne behávať, mal záľubu v hudbe. Muzikantský kumšt predvádzal na bicích vo viacerých trnavských skupinách. Naposledy patril, vedno s nedávno zosnulým Mariánom „Makarom“ Mrvom, do päťčlennej zostavy hudobnej formácie Old Boys Jazz Band.

Do sveta vytrvalostného behu presedlal Milan v rámci odtučňovacích kúr. Muzicírovanie po  nociach mu totiž začalo prinášať nemalé zdravotné problémy. Po viacmesačnej systematickej príprave si odvážne trúfol prihlásiť sa na štart Malokarpatského maratónu v Trnave. Keď niekoľko dní pred pretekmi sme v aute spoločne absolvovali celú trať, originálnym humorom vždy sršiaci Milan vtedy iba skrúšene konštatoval: „Tak toto ja nikdy neprebehnem.“ Lenže ak sa do niečoho zahryzol, nepovolil. Necúvol ani pred nástrahami MKM. Po úspešnom absolvovaní debutu postupne súkal maratóny ako z rukáva – košický, novomestský, mníchovský, viedenský…

Tiež s entuziazmom nám pomáhal organizovať masové bežecké podujatia. Do technických štábov neraz priviedol manželku Katku i kamarátov z mimoriadne aktívnej bežeckej sekcie pri AMK n. p. TAZ. Pod tajomnou skratkou sa skrýval Automotoklub národného podniku Trnavské automobilové závody. Tamojšia partia „ivaničovcov“ dokonca účinkovala so svojimi záchrannými vozidlami pri pretekoch automobilovej formuly-jeden na maďarskom Hungaroringu. No a so slávnou NAREX-áckou tatrovkou viackrát pomohli zväzarmovci z TAZ-u aj počas našich bežeckých festivalov, napríklad pri sprevádzaní vyše 300-členného maratónskeho pelotónu na okruhu pod Malými Karpatmi. Skrátka, Milan Novák vedel zapojiť do svojich vytrvalostných záľub široké okolie. Vďaka nemu často zabezpečoval občerstvovací servis pri pretekoch aj rovnako zanietený Pavol Takáč z Bratislavskej ulice (žiaľ, už nebohý) so synom.

Keď počas bežeckého tréningu zrazilo Milana auto, nedobrovoľne sa musel s džogingom rozlúčiť. Presedlal medzi tenistov. Ostatné roky brigádničil na úprave kurtov nového areálu TC Empire.

Skrátka, športový domicil mu patril až do osudnej operácie v decembri 2012. Takmer celý rok bojoval jeho nepoddajný organizmus s pooperačnými komplikáciami. Teraz, v nedeľu prvého decembra ráno, však Milan definitívne odišiel do bežecko-muzikantského neba.

Milan, odpočívaj v pokoji!

Tvoj bežecký kamarát Jaro Lieskovský

Text k snímke Marty Országhovej: Naša posledná spoločná fotografia. Milan Novák prvý sprava.