UCM Night Run vol.2 – nočný beh Trnavou dňa 21.10. 2014 – kultúrny zážitok

image_80.jpeg

Veľmi obľubujem nočné behy a tak som v Trnave nemohla chýbať. Napriek stále trvajúcim dôsledkom z pretrénovania sa som sa rozhodla trať 7,2 km „pokoriť“. Vlakom o 16,06 z Vinohradov opúšťam Bratislavu smer Trnava. Bežeckého kamoša Rasťa som nevidela nastúpiť do vlaku a tak mám obavy, aby som sa nepreviezla. Vlak vychádza zo stanice a zrazu sa pri mne objavuje Rastík. No nestíhal, takže lístok si kupoval až vo vlaku.

Možno ešte všetci bežci na „svete“ nevedia, že „bojujem“ za práva nás žien – bežkýň po 50-siatke. Keď dám takú pripomienku, že či je možné urobiť v tom-ktorom behu kategóriu „Ženy nad 50 rokov“, to neznamená, že kritizujem. Všetkým organizátorom, ktorí sa doteraz podujali zorganizovať bežecké podujatie či už menšieho charakteru alebo za prítomnosti niekoľko tisícového davu bežcov, patrí veľký obdiv nás bežcov, nakoľko je to naozaj náročné. Organizátori musia mať na starosti aj bezpečnosť bežcov, vyznačenie trase, aby sa nestalo, že niektorý  bežec pôjde nesprávnym smerom a už ho nikto nikdy nenájde, dôležitý je pitný režim, aby bol „bar“ po dobehu do cieľa vždy plný, veľmi dobre nám padne teplé občerstvenie, ktoré je na niektorých behoch naozaj hodné „zlatej varešky“ a ešte treba zabezpečiť tisíce „maličkostí“, ktoré dokopy vytvoria nádherný beh akým bol aj UCM NIGHT RUN VOL.2.

            Ak sa dve študentky medzi „nasávaním“ vedomostí z hromady kníh rozhodnú, že zorganizujú beh nočnou Trnavou, tak rešpekt pred ich organizačnými schopnosťami. Tento rok som sa zúčastnila 49 behov, z toho 4 polmaratóny. Na polmaratóne v Čachticiach bolo 167 bežcov, v Budapešti som sa „pomotala“ medzi 13500 bežcami, na Medzinárodnom maratóne v Košiciach som si zabehala v 10-tisícovom dave a v Majcichove, na mojom štvrtom polmaratóne bolo 56 bežcov. UCM NIGHT RUN VOL.2 bol druhým ročníkom a je obdivuhodné, že sa ho zúčastnilo 530 bežcov, čo je zásluhou Moniky Farkašovej a Lucie Mravcovej, ktoré by si za to zaslúžili od vedenia „Universitas sanctorum Cyrilli et Methodii“ zlaté medaile. Každý beh je niečím výnimočný, má svoju dušu, ktorú mu vdýchli „rodičia“ – „organizátori“. Štart pretekov aj cieľ bol pred Univerzitou sv. Cyrila a Metoda. Trasa viedla historickými uličkami starobylej Trnavy, jedného z najatraktívnejších miest na Slovensku. Perla medzi slovenskými mestami často označovaná aj ako „malý slovenský Rím“ už po stáročia víta pútnikov i jej návštevníkov, aby im ukázala svoje vzácne poklady (takto krásne je Trnava opísaná na internete) a právom.

            Snažila som sa bežať tak, aby som mala vždy pred sebou na dohľad nejakého bežca a čuduj sa svete podarilo sa mi to po celú dobu behu. Pred cieľom mi prišiel naproti Rastík a pár metrov bežal so mnou do cieľa ako môj anjel strážny z behu v Trebaticiach, ktorý so mnou bežal celé štvrté kolečko. Čas dobehu 00:48:45 bol pre mňa prekvapujúci, nakoľko nohu stále nemám v poriadku a tak som sa snažila bežať „opatrne“. Vlak do Bratislavy nám šiel o 21,35 a tak sme mali čas zatlieskať víťazom. Na stupienok najvyšší sa postavila krásna Romana Komárňanská z BMC časom 28:36 – to bolo samozrejmé, že zlato berie ako vždy ona. Z mužov bol najlepší Michal Puškár zo Slávie Trnava časom 23:39, ktorý získal aj nádherný obrovský pohár za najlepšieho bežca celého podujatia. Naša Helenka Barančíková z Považského cukru v Trenčianskej Teplej bola v kategórií ženy nad 60 rokov s časom 39:28 ako vždy prvá.

            Na najbližšie preteky som prihlásená na lesný beh Dračí kros na 15 km, ktorý sa koná 26.10. ale vo vlaku som sa rozhodla, že sa odhlásim, nakoľko si musím „šanovať“ nohu na polmaratóny, ktoré ma ešte čakajú vo svete.

Autorka: Soňa Macejáková

Foto: Soňa Macejáková, Helena Barančíková, organizátorky pretekov: Monika Farkašová a Lucia Mravcová