Takmer od nuly až k bitke o majstra sveta

Po skončení školy som skončil aj so športom. Úplne. Štrnásť rokov som ani nevlastnil bicykel, vôbec som nebehal, nehral futbal, jednoducho vôbec nič. Gaučová kultúra. Tento rok som ale vylepšil dva dosť staré slovenské rekordy a už pár týždňov sa pripravujem na majstrovstvá sveta veteránov, kde nechcem hrať „druhé husle“.

Chvíľu som sa odhodlával tento článok napísať. Nemyslel som si, že zažívam niečo výnimočné a už vôbec nie inšpiratívne. Zopár ľudí sa ma ale snaží presvedčiť o opaku, tak som si povedal, že by to možno niekoho predsa len mohlo zaujímať a, čo by ma veľmi potešilo, nakopnúť, motivovať, nebodaj aj inšpirovať.

karpatskyfonendoskom1986_
Karpatský Fonendoskop 1986

Začiatok…

V detstve som začal športovať ako veľa detí preto, lebo to robil kamarát. Konkrétne cyklistiku. Vydržal som pri tom päť sezón, presne toľko, koľko vydržala dobrá partia. Keďže sa nám začalo dariť, získali sme aj nejaké majstrovské tituly, postupne sme sa začali rozliezať do lepších klubov, do Dukly, SVŠ. Mne sa do strediska vrcholového športu dostať nepodarilo, tak som mal zrazu pocit, že treba skúsiť niečo iné, kde by som mohol uspieť. Beh bol súčasťou zimnej prípravy cyklistov a keďže sa mi v ňom celkom darilo, skúsil som to ako atlét.

Začal som v Slávii Trnava s trénerom Jankom Pilátom a partiou bežcov, z ktorých niektorí majú na svedomí môj návrat k behu po viac ako 14tich rokoch. Tu som získal bežecké základy a, ako sa ukázalo neskôr, priateľov na celý život. Zdržal som sa len dve či tri sezóny, nasledovala VŠ v Bratislave a tým aj zmena klubu a trénera.

…a koniec.

Behať som vydržal počas školy, s jej skončením som zavesil na klinec aj tretry a tenisky. Začalo obdobie, ktoré pozná veľa z vás. Práca, rodina, práca, rodina… a tak stále dokola. Nie že by sa nenašiel čas, to sú často len výhovorky. Rovnako asi aj mojom prípade. Skôr som k tomu nenachádzal žiadnu motiváciu, chuť, inšpiráciu.

A znova Začiatok…

Niekedy okolo roku 2006 som sa pri akejsi príležitosti stretol s bývalými atlétmi z Trnavy, ktorí ma pozvali na „výročnú schôdzu Fešák Tímu“, neformálnej komunity bežcov, ktorých spája bežecká história v Slávii Trnava. Mnohí stále viacmenej pravidelne behajú, prípadne sa pokúšajú pravidelne behať 🙂 Prišiel som a dokonca som v slabej chvíli sľúbil, že sa zúčastním prvého behu na max. 5km, ktorý sa bude konať v okolí Trnavy nasledujúcu jar. S odchodom zo „schôdze“ som to samozrejme vypustil z hlavy.

O takých 5 mesiacov, týždeň pred konaním behu, mi zavolali, aby mi pripomenuli môj sľub. Musel som bežať, nedalo sa odmietnuť. Vraví sa, že telo si pamätá, že ste voľakedy športovali. Vtedy som si to nemyslel. Bolo mi zle, všetko ma bolelo, dobehol som posledný. Odvtedy som sa ale začal k behu postupne aj keď veľmi nepravidelne a nekoncepčne vracať.

10353381_838272372894837_8784759248919796634_o
Otvorenie Bežeckej Sezóny 2015

Tentokrát už navždy?

Veľa sa začalo meniť v roku 2014. Začal som viac rozmýšľať nad tréningom, stravovaním, doplnkovými športami, formoval som si názor… Všetko vyústilo do začiatku systematického tréningu a zdravého (podľa mňa) stravovania. Povedzme zjednodušene, že približne od začiatku roku 2015 má môj tréning hlavu a pätu, nejem pšenicu a pšeničné výrobky (takmer), obchádzam mlieko a mliečne výrobky (takmer), nahradil som tieto potraviny zeleninou, ovocím, chudým mäskom a rybami. Ak odolám (takmer vždy), nejem nič, čo obsahuje cukor…

Do roku 2015 (v „novom bežeckom živote“) som dokázal zabehnúť certifikovanú desiatku za 38:15. To som bol čerstvý štyridsiatnik. Potom päť rokov žiadne zlepšenie, naopak, prežíval som aj dlhšie obdobia bez behania a teda aj so zhoršovaním kondície. Rok 2015 mi priniesol rýchlo svoje ovocie. Novodobý osobák 34:59 z bratislavského Night Run-u mi potvrdil správnosť nastavenia tréningu a vecí s tým súvisiacich. V súčasnosti mám často pocit (samozrejme klamlivý), že to už iné ani nebude. Je jasné, že s vekom sa nedá nič robiť a bude sa postupne podpisovať na mojich výkonoch. Mojim cieľom je ale behať tak, aby som si síce udržiaval slušnú kondíciu, ale len do takej miery, aby sa tréning nepodpisoval negatívne na mojom zdraví. Rád by som behal aj na dôchodku a vyhrával 🙂

2016

lafko020616
Tréning na Lafku – leto 2016

Tento rok sa mi podaril ešte trochu vylepšiť môj výkon na behu Devín-Bratislava, aj keď cieľ pod 40 minút som nedosiahol. Ako mi povedal jeden kamoš, nevadí, bude o čo bojovať na budúci rok.

Po Devíne som ale začal rozmýšľať nad niečím špeciálnym, nad nejakou (pre mňa vo veku 47 rokov) netradičnou motiváciou. Vyštrachal som slovenské rekordy veteránov a v mojej vekovej kategórii 26 rokov starý rekord na 1500m. Zdal sa mi „zdolateľný“, tak som oslovil svojho trénera z VŠ Štefana Mereša, a spolu s ním sme sa pustili do špeciálnej 7 týždňovej prípravy. Podarilo sa. A keďže som bol „naštartovaný“ o dva týždne neskôr som zlepšil aj 22 ročný rekord na 800m.

Všetko to šlo akosi ľahko. Za posledné dva roky žiadne choroby, takmer žiadne bolesti svalov, šliach a kĺbov. Všetko to, čo som zažíval v rokoch predtým. Aj tréning tak nebolel a nevzdal som žiadny, pokiaľ mi pamäť stačí… Tak sme si dali týždeň na vydýchnutie a začali sme špekulovať nad tým, čo by som zo seba ešte mohol vytlačiť a či by to stačilo na slušné umiestnenie na majstrovstvách sveta.

14034960_10208269897924198_2543477458016612184_n
Od Tatier k Dunaju 2016

Tréning nie je exaktná veda. Veľa je to o pocitoch, odhadoch, správnom a rozumnom riskovaní. Či sa nám to podarí je skoro lotéria. Ale rozhodli sme sa to skúsiť, rozhodli sme sa dať na dobrodružstvo, na konci ktorého budem dúfať bojovať o medailu na svetovom šampionáte. Viem, že je to trúfalé, ale rád by som priniesol domov aspoň jednu medailu z 800 alebo 1500m.

Či sa mi to podarí alebo nie, resp. či sa mi vôbec podarí isť na MS, už nezmení fakt, že už teraz viem, že som sa dostal veľmi ďaleko „z takmer nuly“. Je to pre mňa potvrdením, že sa dá dosiahnuť hodne ak máte motiváciu, chuť, rodinu a priateľov, ktorí vás podporujú.

Držím palce aj vám na vašej ceste za splnením svojich cieľov.

Ak máte chuť ma podporiť na mojej ceste do Austrálie, navštívte www.zalezinam.sk. Srdečne ďakujem.

Foto na titulke: Devín Bratislava 2016

Dva týždne – dva slovenské rekordy

Takmer 26 ročný slovenský rekord padol

Komentáre 1

  1. super, snáď sa nejaká tá placka z MS podarí. Držím palce!!!

Zrušiť odpoveď