Spolu vidíme viac – prvá nevidiaca mašérka na svete – SÚŤAŽ

Go, go, go ozýva sa hlas z lesa nad Levočou a v tom sa spomedzi stromov vyrúti zvláštne kvarteto dva zapriahnuté psy, dievča odpichujúce mašerské sane a za nimi na lane pripojená lyžiarka. Stačí okamih a veľkou rýchlosťou miznú na opačnej strane bežeckej trate.

Až potom človeku začína dochádzať, že mašérka na saniach má pohľad upretý na jedno miesto, i to, že lyžiarka na lane zvyčajne do takého záprahu nepatrí. Až keď dotrénujú, Mária  s natiahnutými rukami schádza zo saní a tápavo hľadá psy, aby ich pohladila. Prizerajúci sa ľudia prekvapene zisťujú,  že je nevidiaca.  Ale svetielko je v tom, že na niektorých pretekoch skončili  s lepšími časmi ako vidiaci. V niektorých momentoch ľudia neverili, že nevidí. Šli tak úžasne.

BrigitaAlbertovaFoto2Drobnú a na prvý pohľad  krehkú blondínku by ste v Levoči najčastejšie stretli v dvoch situáciách. Buď ako človeka, ktorý učí nevidiacich orientovať sa s ich hendikepom na ulici, alebo pri tréningu. Brigita zasvätila svoj život športu. Ako absolventka Univerzity J.A. Komenského v Bratislave v oblasti tyflopédie a telesnej výchovy spája do jedného celku vyučovanie priestorovej orientácie s podporou telesnej výchovy a športu.

Po ukončení prvej etapy športovej kariéry biatlonu, pokračovala v športe, ktorý sa spája tiež s krásnou prírodou, snehom, a najlepším priateľom človeka. Podarilo sa jej to, o čom sníva vari každý z jej brandže. Dostala sa na Aljašku do krajiny zlatokopov. Pomocná ruka v tomto prípade jej bola ponúknutá až z Ameriky. Vďaka pomoci T. Whita sa útla Slovenka dostala vtedy  počas prázdnin ako reprezentantka svojho športu na prezentačný pobyt v Južnej Amerike. Boli to krásne mesiace v Spojených štátoch, Argentíne a Čile. Do Južnej Ameriky cestovala aj so štvornohým Rišom. Navyše  sa zapísala do čílskej a argentínskej histórie, lebo bola prvá, ktorá tam predviedla skijoring (2005). Od tohto roka sa v týchto krajinách v danom športe súťaží pravidelne. Pretekala na viacerých majstrovstvách Európy aj sveta s medailovým umiestnením a v roku 2011 získala titul Majster sveta na domácej pôde v skijoringu.

Okrem toho je trojnásobná medailistka z majstrovstiev sveta v canicrosse, ktoré sa konali Španielsku, Poľku a Nemecku.

Navyše tento šport úspešne preniesla k svojím frekventantom do Rehabilitačného strediska pre zrakovo postihnutých v Levoči,  kde pôsobí ako učiteľka telesnej výchovy a priestorovej orientácie. Frekventanti RSZP v Levoči pod vedením Mgr. Brigity Albertovej boli prví na svete, ktorí robili ukážky paramushingu  na juniorských Majstrovstvách sveta v Poľsku v roku 2008.

V Spišskej Novej Vsi v roku 2012 na letisku sa konali medzinárodné majstrovstvá Slovenska psích záprahov. Na tomto podujatí sa zúčastnili aj nevidiaci  v kategórii D t. j. na trojkolke s 2 psami, a v canicrosse bežec s 1 psom. V canicrosse  pretekala M. Demianová s trasérom B. Albertovou a na trojkolke Stanislav Ferko so svojím trasérom Antonom Albertom.

BrigitaAlbertovaFoto4Prvý záprah nevidiacich musherov na svete Brigita, Mária, Lessi a Chiro.

Mária Demianová je prvou nevidiacou ženou na svete, ktorá preteká psie záprahy. Pochádza z Hornej Lehoty pri Brezne. Od narodenia nevidí a pochádza z dvojičiek. Jej sestra je vidiaca. Preteká v tme, kde vie len to, že cieľ je niekde pred ňou. Život bez svetla pre ňu vonkoncom neznamená sedieť niekde v kúte.  Zo svojho pohľadu žije bežný  život mladej slečny,  ktorá už stihla vyštudovať vysokú školu. Mária hovorí, že pretekať na atletickom štadióne, či v bazéne, je vždy iné ako v cudzom prostredí rozľahlej prírody.  Nebojí sa?  Strach z neznámeho nemáva, ani z pádov. Tie patria k životu .

Mária tvrdí, že to bol asi osud keď prišla za  kamarátkami, ktoré boli v Levoči na výlete a bývali v malom rodinnom  priváte BIBINA. Keď začula psov, až sa roztriasla ako ju ťahalo k ním. Keď Brigita videla, ako veľmi sa chce  dostať do ich blízkosti, jedného zo svorky vybrala a priniesla jej ho. Bol to husky Eldy, ktorí sa cudzích ľudí dosť bál. Pri stretnutí s ňou začal roztopašne vyskakovať, rozmarne sa o ňu otierať. Brigita zostala šokovane stáť.  Bolo tam niečo neviditeľné čo ich spojilo.

V tom momente sme všetci traja vedeli, že to stretnutie bolo začiatkom niečoho nového. Brigita jej opísala, že preteká so psami skijoring a že založila  prvý klub na svete Paramushing Lajka v Levoči. Navrhla  jej  spoluprácu. Netrvalo dlho a Mária bola znovu v Levoči. Keďže na takúto vzdialenosť  sa trénovať  nedá Mária počas tréningov prišla bývať k Brigite. Začala sa oboznamovať so psami, saňami, lanami, skobami, s horolezeckou sedačkou, postrojmi. Najťažšie bolo, udržať sa na saniach na jednej nohe a druhou sa odpichovať alebo na ne rýchlo nastúpiť. Chvíľu aj  trvalo, kým vycítila správny moment, kedy pomôcť psom, aby nestrácali rýchlosť – v kopcoch, kedy brzdiť, alebo ako udržať sane v zákrute. Pády pri tom učení ani nerátala. Pre Brigitu to tiež nebolo ľahké,  pretože na letisku v Spišskej Novej Vsi  bola v začiatkoch psami ona. Mária  sa musela naučiť používať brzdy a to jednou nohou a tú druhú mala na saniach. To bolo pre začiatok veľmi dôležité, aby sa nezranili ani ľudia ani psy.  Aj keď to Brigita zabezpečovala voditkom upnutá za saňami. Keď sa už šlo do väčších rýchlostí, tam ich spolupráca musela byť už zladená. Dodáva, že celé je to o dôvere. „ Predovšetkým verím, že psy pôjdu tam, kde ich posiela Brigita. Trasérka  nahlas naviguje psy, dáva pozor, aby sa nezaplietli do lana od saní usmerňuje Máriu, kedy má čo robiť. A popritom všetkom ešte dáva pozor na svoju jazdu.  Je to omnoho náročnejšie, ako keď pretekala sama.  Cíti BrigitaAlbertovaFoto1najmä ustavičnú zodpovednosť za Máriu i za psy. Trasérom určite nemôže byť človek bez kondície. Pri celej tejto činnosti sme mali pri sebe každodenne Brigitinho brata Antona, ktorí bol šoférom, servis-manom i pomocníkom  v jednej osobe.

Go – go – go ozýva sa už nielen levočskou dolinou ale celým svetom. Už vôbec nezáleží, že jedno z tých slovenských dievčat je nevidiace, druhé malá blondínka s modrými očami. Jedno je isté – celý svet už vie o nich a oni spolu vidia viac.

Brigita Albertová

Texty sú zverejňované tak, ako boli zaslané autormi a neprešli jazykovou úpravou.

Komentáre 2

  1. Soňa Macejáková

    ahoj Brigit. Som veľmi rada, že sme sa stretli na Národnom behu Devín-Bratislava a tak si dodala do súťaže „O NAJKRAJŠÍ BEŽECKÝ PRÍBEH“ krásny článok. _Teším sa na stretko 29.5. na super akcii GAIA RUN – Bežci pomáhajú Matke Zeme, kde bude vyhlásenie výsledkov súťaže a tiež kategória „BEH SO PSOM“.

  2. Silný príbeh. Držím Majke, Brigit a ich štvornohým kamošom palce: v živote i v súťaže Matky Zeme.