Rusovský beh dňa 28.9. 2014 na 10 km je ohrozený

image_86

Rusovský beh ma mimoriadne zaujal a tak som sa chcela prihlásiť, ale beznádejne vypredané. Tak „znovu“ píšem organizátorom a prosím o možnosť zúčastniť sa behu. Na moju veľkú radosť dostávam tzv. „zelenú kartu“ a tak odchádzam v nedeľu do Rusoviec s nádejou, že sa moja „pretrénovaná“ noha umúdri a tých 10 km si pomaličky odbehnem.

Po sobotňajšom neabsolvovaní DM Ženského behu s nádejou prichádzam do Rusoviec, že noha bude bolieť v rámci „normy“ a umožní mi dobehnúť až do cieľa. „Diskdžokej“ navodil pred pretekmi perfektnú atmosféru svojim „komentom“ a najlepšími svetovými hitmi.

Je odštartované. Noha „poslúcha“ a tak si pomaličky bežím. Ako väčšinou, tak aj teraz ma všetci pretekári predbehli hneď pár metrov po štarte a tak si bežím sama samučičká. Som na to zvyknutá. Snažím sa viac zaťažovať ľavú nohu a pravú čo najmenej ohýbať v členku. Beží sa Rusovskými uličkami medzi rozprávkovými domčekmi.  „Vesničkoví“ obyvatelia ma povzbudzujú slovami:„Tak to Vás teda obdivujeme, na takéto niečo sa dať. Držte sa …“. No som obdivovaná pri každom behu, ale „len“ za to, že ho odbehnem. Určite by som viac prijala, keby som bola „obdivovaná“ za čas, za ktorý dobehnem do cieľa. Budem musieť na tom zapracovať. Sprevádza ma organizátor na bicykli. Je takým pekným zvykom, že za posledným pretekárom ide organizátor, už som to pár krát zažila. „Strážia“ si ma ako oko v hlave, aby ma šťastlivo dopravili do cieľa a mohli začať vyhlasovať výsledky. Aj tentokrát sa dočkali. Mám pár metrov do cieľa a vtom mi dievčina, ktorá už dávno do cieľa dobehla oznamuje: „Pani Macejáková, niečo ste vyhrali, hlásili Vaše meno …“. Tak ešte som nedobehla  a už som niečo vyhrala – celkom pekné ukončenie behu. Trošku som v rámci  možnosti zrýchlila a po dobehu do cieľa sa z ampliónu ozýva moje meno, organizátori ma vítajú slovami: „Sonička poďte rýchlo sem k nám …“. A tak som k ním pribehla a „vyskočila“ si na bedničku na prvý stupienok nechápajúc čo sa deje. Dostala som medailu, taký krásny „sklenený kruh“ na podstavčeku s nejakým nápisom, poukážku na večeru, fitnesko a neviem čo ešte. Všetci mi gratulujú a pán starosta oznamuje svetu: „Toto je naša najskúsenejšia bežkyňa …“ No nechápala som o čo ide. V sekunde ma napadlo, či sa náhodou niektoré behy, ktoré som absolvovala v roku 2014 spolu nezrátali a tak vznikol titul „najskúsenejšia bežkyňa“ – no to bola samozrejme blbosť. Tak som si zažila znovu pár sekúnd slávy a zostupujem z „bedničky“ stále nechápajúc za čo som vlastne bola ocenená. Až keď som si po chvíľke prečítala nápis na mojej „sklenenej cienke“: „RUSOVSKÝ BEH 2014 – najstarší účastník – ženy,  až vtedy som pochopila. Prvý krát som získala takéto ocenenie a prekvapilo ma to a zároveň aj potešilo. Mládenci, ktorí si tento beh odbehli majú šancu získať takéto ocenenie za cca 40-50 rokov. Za malú chvíľku vyhlásili aj najskúsenejšieho muža. Bol ním môj spolubežec Jaroslav Sládek s rokom narodenia 1950, ktorý sa takémuto oceneniu potešil tiež po prvý krát.

Určite sa chcem Rusovského behu zúčastniť aj na budúci rok. Úžasní organizátori, perfektná bežecká atmosféra, nádherný beh. Ale to sa už budem snažiť prihlásiť načas, aby som mala beh istý.

Autorka: Soňa Macejáková
Foto: Jaroslav Sládek, Soňa Macejáková – najskúsenejší bežci