Reportáž: Vitajte na konci sveta

V Radobici končí cesta. Dedinka Pánu Bohu za chrbtom. Učupená medzi horami. Kto by už len sem prišiel na nejaký beh? Otázka, ktorá rezonovala v hlavách organizátorov. Nič to, skúsime to. Keď neprídu iní, zúčastnia sa snáď aspoň miestni. Na Čirovu počesť. Na pamiatku kamaráta, ktorý už rok nie je medzi nami.

Chýba nám. Je nám ľúto, keď naňho myslíme. Ľúto, že sme mu nedokázali pomôcť. Nevedeli sme ako. Nepustil nás do svojej duše. Obyčajný človek. Športovec. Lyže, bicykel, turistika… V mladosti aj slovenská hádzaná. Prvá liga. Hádzanú zanechal. Beh? Nebehal. Keď chcel predbehol všetkých. Bleskátor by vedel rozprávať. Krčmová stávka. Šprint na sto metrov. Bleskátor – mladý trénovaný futbalista. Najrýchlejší z mužstva. Kontra Čiro. Chlap s pokazeným kolenom a zoperovanými pľúcami. O desať rokov starší. Na koho vsadiť? Na Čira vsadil iba Čiro. Čierny kôň bol iba sám pre seba. Ostatní mu neverili. Nevsadili by naňho ani deravý groš. Mal rád prekvapenia. Mal rád víťazstvá čiernych koní. Bleskátora predbehol. Nasadil ten svoj blažený výraz. Predbehol nás všetkých. Na 47. kilometri vzdal.

            Urobíme nejaké podujatie na jeho počesť. Športové. Beh? Skúsime. Prví záujemcovia. Až z Poľska. Aké sú finančné odmeny pre najlepších? Fúúú. Žiadne. Medaila a diplom. Prví piati záujemcovia. Traja sa dopytujú po odmenách. Finančné ? Vecné ceny ? Coubertin by zaplakal. Vyzerá to, že zaplačeme aj my. Nad účasťou. Zaplače aj počasie. V piatok , keď chystáme trať.  Komu by sa už len chcelo bežať v takom nečase? V duchu si už delíme deväť sád medailí a sedemdesiat porcií párok. Domov prídeme ako zmoknuté myši.

            V sobotu svitne. Na lepšie časy? Neprší. Hurá. Slniečko. Žeby predsa? Poobede začnú prichádzať prvé autá. Bratislava, Bardejov, Žiar… Zbadám nejakého známeho chlapíka. Jeden z vodičov na ČSOB maratóne. Pozriem registráciu. Známe mená z popredia výsledkových listín. Sánka dolu šéfe. Takáto konkurencia sa nám tu zišla? Na konci sveta? Bez odmien? Za páreček? Coubertin neplač. Je to dobré. Zaplače nám však počasie. K tričkám pridáme šušťáčku, čiapku. Obúvam plátenky kopačky. Viem čo ma čaká. Na štarte asi zo 50 bežcov/-kýň. Odštartované. S medailou sa lúčim už po prvom kilometri. Prehnali sa okolo. Ani smrad neostal. Som ako tisícka. Škoda tisícka. Medzi mercedesmi. Držím stred poľa. Za mnou nikoho. Predo mnou dva kúsky v dohľade. Jedného obehnem. Drží sa ma . Na druhého asi nemám. Prekvapujúco získavam dolu kopcom. Kopačky sú dobrá voľba. Zrazu dobieham aj súpera, na ktorého som nemal. Pod zabijáckym kopcom si zanadávam. Na seba. Čaká ma stena hore. Sám som ju vymyslel. Nestihol však odskúšať. Prekvapujúco sa dá aj bežať. Mercedesy predo mnou urobili do prudkého svahu elegantné schody. Vybehnem hore. Fučím ako divá zver pri útoku. Chýba kyslík. Z útoku zostane iba boj o prežitie. Záchranári tu majú aj defibrilátor. V duchu sa už zapisujem do kolonky nádejný používateľ. Nevládzem už ani dole kopcom. V zúfalstve sa obzerám za seba. Nikde nikoho. Tiež toho asi majú plný sandál. Klídek. Ešte asfaltka. Už počujem spíkra. V cieli hecuje atmosféru. Vyžmýkať z bežcov aj to načo nemajú. Cieľ. Desiate miesto. Tisícka  v Top Ten.  No čo už. Konkurencia bola tvrdá. Lepší by som bol jedine s vlčiakom v pätách. Sprcha, čajíček, páreček. Štyria bežci zostali zabuchnutí v sprche. Pokazený zámok. Ľudová tvorivosť k nim rýchlo pridala aj jednu ženu. Vraj preto sa im nechce von. Pajser, a dvere sú otvorené. Vyšli iba štyria chlapi. Ženy nikde. Ľudová tvorivosť prifarbuje. Výsledková listina. Okrem Barborky nikto z domácich nie je na bedni. Ešteže máme kategóriu útechy: Najlepší Radobičanec /-čianka. Cenu útechy – fľašku vína –  dostávajú aj dvaja sedemdesiatnici. Borci. V ich rokoch už asi budem robiť s Čirom nebeskú turistiku. Ženy chcú na rok dlhšiu trať. Splníme. Muži chcú tie sprchy so ženami. To tí z ľudovej tvorivosti. Bežci chcú lepší kilometrový priemer. Nech napíšu do Mercedesa. Starosta nechápe skadiaľ sa tu nabralo toľko ľudí. Jedna partička bežcov sa zradí , že dnes už majú za sebou beh v Galante. Na bedni boli aj tu, aj tam. Frajeri/-erky. Organizátori chcú poďakovať. Bežcom, ktorí nebehajú za odmeny. A neváhajú prísť za behom aj na koniec sveta. Vivat Coubertin, Vivat Radobica, Vivat Bežci.  Stretneme sa o rok. Na konci sveta. To bola posledná veta.

(Zopár chaotických myšlienok jedného z bežiacich organizátorov  podujatia)