Prostredný z troch kráľov – František Višnický

František Višnický

Dvojnásobný víťaz Medzinárodného maratónu mieru sa dožíva okrúhleho jubilea.

Reč nebude o známych biblických postavách a učencoch  šíriacich myšlienky kresťanstva. Pristavíme sa pri iných troch menách. Najmä pri jednom z nich, ako snáď už bolo naznačené, reč bude  o maratóne. Je to tak. Ten košický má doposiaľ iba troch doma korunovaných kráľov. Rodákov, Košičanov, ktorí si dokázali doteraz pripísať  víťazstvo pred publikom najbližším, pred svojimi. Premiérový víťaz z roku 1924 Karol Halla, František Višnický, šampión z rokov 1983 a 1986  a napokon Róbert Štefko, zvíťaziaci doma ako posledný z nich v roku 1999.

Vráťme sa však, ako bolo sľúbené, k prostrednému z nich a to najmä preto, že iba dva dni po slávnosti trojkráľovej pýta sa 8. januára 2018 zdvihnúť čašu a zavinšovať k jeho 60-tke. Hľadajúc slová k prípitku mohli by sme zmieniť aj to, že pokiaľ  by sme popri skvelých výsledkoch vyberali medzi víťazmi maratónu v Košiciach i šampiónov skromnosti, nenašiel by zrejme Fero Višnický premožiteľa. Vždy pôsobil nenápadne, až uzavreto, no rozhodne nie necieľavedome. Neusiloval o pozornosť iných, no i tak ju svojimi výkonmi a životným príbehom priťahoval.

Úspešná história

V atletických kronikách nám ostalo  mnoho zápisov s jeho menom na popredných priečkach. Už ako 19 ročný atakoval v behu na 10 km dnes na Slovensku temer nedostižnú métu 30 minút. Prebojoval sa do finále juniorských majstrovstiev Európy na 5 000 m v Donecku. V duchu už isto premýšľal kedy a ako sa pripraviť na maratón. Nemal ešte ani 23, keď sa v roku 1980 postavil na štart MMM.  Po boku olympijského víťaza Cierpinskeho a ďalších vyše 1100 súperov, na trati do Sene a späť, pred očami šéfa IAAF Adriana Paulena i predsedu Svetovej rady mieru Rómeša Čandru. Debutoval výborným siedmym miestom a časom 2:15:58. Už o tri roky neskôr prišli Višnického prvé zlaté chvíle. Po vynikajúcom sóle a  výraznom zrýchlení  v druhej polovici pretekov  zvíťazil výkonom 2:16:52 pred Sovietmi Porotovom a Jefimovom. A že súperov nemal vôbec slabých  dokázal i fakt, že bronzový Jefimov  si neskôr počas kariéry zapísal i na dnešnú dobu výborný osobný rekord 2:11:46.

Višnický sa už o rok pokúsil o obhajobu postu šampióna MMM. Napokon mu v upršaných  pretekoch patrilo v cieli štvrté miesto s neveľkou  stratou iba ôsmich sekúnd na tretiu priečku. Smutný však byť nemusel. Už skôr, na jar toho istého roku, si v silnej európskej konkurencii utvoril v holandskom mestečku Maasluis neďaleko Rotterdamu osobný rekord 2:14:14. Osobák mu napokon zaistil i prvé miesto v československých tabuľkách za rok 1984.

Bol to určite i tento primát, ktorý mu v ďalšej sezóne zabezpečil nomináciu na premiérový ročník Svetového poháru v maratóne  konajúcom sa pod patronátom IAAF. Úlohy organizátora sa zhostila japonská Hirošima a Višnický ani tu nesklamal, keď vo veľmi silnej konkurencii, rátajúc do nej i neskoršieho olympijského  šampióna Gelinda Bordina, či víťaza MMM 1976  Japonca Takeshi So, dosiahol veľmi solídny čas 2:15:53.

Silná konkurencia v roku 1986

Po zimnej príprave bola  medzi plánmi na rok 1986  u Višnického podškrtnutá  i nedeľa 5. októbra. Na štarte MMM si musel všímať najmä silnú nemeckú zostavu, ktorá napokon zabrala až 3 miesta v prvom poltucte výsledkovej listiny a tiež Britov, ktorých lídrom bol  Steve Brace, víťaziaci o pár rokov neskôr  na maratónoch  v Paríži a Berlíne. Košičan z Poľova, lebo tak znie názov jednej z odľahlejších ale o to malebnejších mestských časti, načasoval svoju formu ukážkovo a  aj tentokrát si dokázal poradiť so všetkými súpermi i keď pravda vo výsledkovo  oveľa tesnejších pretekoch než pre troma rokmi.

Jeho posledný košický zápis potom nájdeme až v roku 1994. To sa  už jeho ambície po faktickom skončení kariéry zúžili na  to známe „ zúčastniť sa." I tu však môžeme nájsť čaro príbehu,  spojené s jeho dávnym premožiteľom z Hirošimy.

Ahmed Salah, lebo to je meno víťaza onoho Svetového pohára ,  prichádzal na jubilujúci, práve sedemdesiatročný  maratón do Košíc z Džibuty  v roli veľkého favorita. Predurčoval ho k tomu jednak jeho famózny osobný rekord 2:07:07 i ďalšie skvelé výkony bohatej kariéry. Cieľový čas si však z oboch našich protagonistov zapísal  napokon iba Višnický. Na svedomí to má moment z prvej tretine  trate. Medailista z olympiády i majstrovstiev sveta ocitol nečakane na asfalte Štúrovej ulice a pochoval tak svoje víťazné ambície i túžbu organizátorov prepísať už vtedy bradatý traťový rekord.

Maratón v Bostone

Radosť z behania a  záujem o dianie neopúšťali Fera Višnického  ani neskôr, a tak sa spolu s veľkou košickou výpravou zúčastnil  v roku  1996 na 100. ročníku maratónu v Bostone. V Amerike sa mu napokon veľmi zapáčilo. Využil pre onen účel udelené dlhodobé víza a strávil neskôr za mlákou pri rôznom živobytí  niekoľko ďalších rokov. Dnes, už opäť usadený doma, môže s odstupom času svoju bežeckú i životnú púť aspoň zľahka bilancovať. My, ktorí sme ju sledovali smelo potvrdíme, že 80. roky minulého storočia patrili na maratónskej scéne celkom určite aj Františkovi Višnickému. A to nie iba vďaka dvom víťazstvám na Medzinárodnom maratóne mieru, ktoré mu priniesli zatiaľ neprekonaný primát medzi Košičanmi, ktorí sa kedy postavili na štart najstaršieho maratónu v Európe.

Maratónska vizitka Františka Višnického

2:15:58 , Košice 1980
2:14:14, Maasluis 1983
2:16:52, Košice 1983 , víťaz MMM
2:15:53, Hirošima 1985
2:18:43, Košice 1986, víťaz MMM
......
2:57:07, Košice 1994


Braňo Koniar

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.