Najčastejšie bežecké zranenia – zranenia kolena

Kolenný kĺb je jeden z najzložitejších skĺbení pohybového aparátu, s čím sa prirodzene viaže aj väčšie zastúpenie rôznych problémov a zranení, či už v každodennej alebo aj športovej sfére.

Koleno je z anatomického hľadiska komplexný, váhonosný kĺb, ktorý spája stehennú kosť (femur) a píšťalu (tibia) do jedného skĺbenia spolu s jabĺčkom (patela). V kolene máme mäkké štruktúry (väzivá) a tvrdé štruktúry (chrupavky, menisky), ktoré nám svojimi funkciami zabezpečujú akýkoľvek pohyb kolena.

Na konci stehennej kosti a píšťaly, tzv. condiloch, sa nachádzajú kĺbne plochy, ktoré nám zabezpečujú hladký pohyb kolenného kĺbu a chránia kosti pred oderom. Menisky sú špeciálne polmesiačikovité útvary tvorené väzivovou chrupavkou, ktoré slúžia ako tlmiče nárazov pri chôdzi alebo behu. Väzivá majú za úlohu fixovať koleno v akomkoľvek smere pohybu, teda predo-zadnými a aj bočnými smermi. V kolennom kĺbe máme dva skrížené väzy – predný skížený väz (ACL) a zadný skrížený väz (PCL), ktoré sa križujú v strede kĺbu. Bočné, teda kolaterálne väzy sa delia na vnútorný (LCM) a vonkajší (LCL) a fixujú koleno proti pohybom do strán. Jabĺčko v kolene zastáva skôr len doplnkovú funkciu, keďže patela je zakomponovaná v šľache kvadricepsu. Patela nám vykonáva opornú funkciu, aby šľacha mohla voľne hýbať kolenom a tým sa vytvára kĺzavý pohyb v tzv. femoro-patelárnom skĺbení. Práve pod ním sa upínajú všetky svaly stehna na píšťalu.

Biomechanika kolena

Koleno vytvára otáčavo – valivý pohyb. To znamená, že kĺbové plochy sa okolo seba nielen otáčajú, ale navzájom sa aj posúvajú. Práve z tohto dôvodu sú nároky na všetky kolenné štruktúry veľmi vysoké a veľmi často dochádza k ich poškodeniu a k bolesti kolena.

Každá kĺbna štruktúra zabezpečuje správny pohyb kolena a pri poranení akejkoľvek z nich sa mení biomechanický nárok na zvyšné kolenné štruktúry.

Zranenia kolena

Pri meniskoch sa stretávame najčastejšie s ich natrhnutím, odtrhnutím alebo odštiepením časti menisku čo spôsobuje nestabilitu a nedostatočné tlmenie nárazov pri došľape a iné biomechanické zaťaženie. Pri čiastočnom natrhnutí je možné, že sa poškodená oblasť zrastie za pomoci užívania vhodných doplnkov stravy, ale to jedine v prípade, že daná časť menisku sa nachádzala v krvou zásobenej oblasti. Krv nám transportuje potrené látky na regeneráciu do menisku práve zo stravy a vhodných doplnkov. Nie všetky časti meniskov sú prekrvované, a preto ak sa stane natrhnutie na nedokrvenej časti, pomôže iba operatívny zákrok, takisto ako v prípade úplného odtrhnutia menisku. Odštiepené kúsky meniskov sa voľne pohybujú v kolennom priestore, nie je však pravidlo, že vždy spôsobujú bolesti a musia byť operačne odstránené.

Narušenia väziva bývajú spôsobené najčastejšie pádom alebo preťažením, ktoré následne vedie k natiahnutiu, čiastočnému natrhnutiu alebo úplnému pretrhnutiu. Pri vážnejších zraneniach napr. úrazoch na lyžiach, bývajú zranenia viacnásobné, to znamená že sa môžu poškodiť väzivá, menisky a časti chrupaviek, koleno môže zvnútra zakrvácať, opuchnúť a podobne. Pri natiahnutí a natrhnutí väzov, kolenný kĺb fixujeme ortézou a nechávame v kľudovom režime. Ak je väz odtrhnutý, odporúča sa operácia, nie je však vždy nutná. Funkciu odtrhnutého väzu môžu prebrať iné väzy alebo svaly, preto sa operuje iba instabilné koleno, v ktorom iné väzy alebo svaly neprebrali úlohu pretrhnutých štruktúr. Liečbu by ale v každom prípade mal indikovať skúsený ortopéd.

Degeneratívne ochorenia kolenného kĺbu bývajú veľmi častým sprievodným javom už poraneného kolena. Z toho vyplýva, že koleno, ktoré bolo v minulosti poškodené má oveľa väčšiu náchylnosť k týmto ochoreniam, akými sú osteoartróza, tzv. artróza alebo zápalová artritída. Tieto ochorenia sa dajú liečiť liekmi alebo vhodnými doplnkami výživy vďaka čomu sa chrupavka ďalej nepoškodzuje, ale naopak, regeneruje sa a pri artritíde sa lieči zápal. Možnosťou sú taktiež aj vnútrokĺbové injekcie, ktoré nám koleno premazávajú. Tieto ochorenia treba zohľadniť pri tréningu, nepreťažovať kolenné kĺby, aby sme stav nezhoršili.

V praxi sa stretávam aj s chondromaláciou chrupaviek, kedy chrupavka pod jabíčkom redne. Mení štruktúru na povrchu a pohyb už nie je kĺzavý, nakoľko vytvára tlak na stehennú kosť a chrupavka sa derie, pričom spôsobuje bolesti. Najčastejšie sa jedná o chonrtomaláciu pately, teda jabĺčka, ktorá patrí k najčastejším bolestiam kolena.

Liečba

Pre odstránenie bolestivosti kolena je najdôležitejšie diagnostikovať čo presne v kolene spôsobuje bolesti. Koleno je veľmi komplexné z pohľadu pohybu aj štruktúry a ten istý bolestivý signál môže mať rozličné dôvody. Na základe diagnózy sa dajú aplikovať rôzne typy liečby, či už korigovať cez cvičenia, podávať doplnky výživy, injekcie na regeneráciu alebo stabilizovať pomocou bandáže, ktorá je presne určená na daný problém.

Problém valgotizačného efektu kolena (tzv. x-ové postavenie nôh) zapríčiňuje aj pronačné postavenie nohy, tým pádom vonkajšia časť chrupavky je viac namáhaná tlakom a vnútorná časť väziva je namáhaná ťahom. V tomto prípade je potrebné korigovať postavenie v panve a postavenie v členku tak, aby sme kolenný kĺb dostali do osového zaťaženia funkčne a biomechanicky správne. V tomto prípade sú dobrým riešením vložky na behanie, ktoré nám správne korigujú postavenie nohy, doplnené o špecifické cviky.

Prevencia

Prevencia je najideálnejší spôsob, ako sa vyhnúť zraneniam a bolesti. Treba zvážiť vhodnú techniku behu vzhľadom na naše fyziologické danosti ako laxnosť (voľnosť) kĺbov, hypermobilitu, kde je biomechanika pohybu iná a treba ju korigovať, aby sme predišli vážnejším problémom a zraneniam.

Primárne by sme sa mali snažiť o to, aby bolo koleno stabilné, čo vieme dosiahnuť rôznymi cvikmi, ktoré sú vybrané pre jednotlivcov individuálne na základe fyziológie každého človeka. Cvikmi dokážeme spevniť svalový aj ligamentózny aparát, čím svaly aj šľachy dostaneme do lepšej kondície a účinnejšie zastabilizujú koleno.

Dôležitý je aj výber správnej obuvi, aby bola dostatočne odpružená vzhľadom na terén, ktorým beháme, čím budeme šetriť menisky. Taktiež je potrebné zistiť, či potrebujeme pronačnú, supinačnú alebo neutrálnu obuv, prípadne aj vhodne a na mieru vytvorené vložky, aby sme predišli vyoseniu kolena, ktoré by mohlo viesť k opotrebovaniu chrupaviek a oslabeniu väzív.

Ak už pociťujeme v kolene bolesť, je potrebné vyhľadať odbornú pomoc u ortopéda alebo fyzioterapeuta, aby sa pôvod bolesti jasne diagnostikoval. Domáca liečba bolesti kolena je častokrát kontraproduktívna a v budúcnosti môže viesť k zhoršeniu stavu. Vďaka úspešnej liečbe sa môžeme rýchlejšie vrátiť späť k tréningovému plánu.

Autor: Tomáš Malárik, www.fyzioklinik.sk

TOMÁŠ MALÁRIK

Fyzioterapeut špecialista Tomáš Malárik stojí za zrodom súkromnej rehabilitačnej kliniky so zameraním na fyzioterapiu a ortopédiu FYZIO KLINIK.

Je držiteľom licencie na výkon samostatnej fyzioterapeutickej praxe. Počas rokov štúdia fyzioterapie sa mal možnosť učiť a naberať sk… Zistiť viac

Komentáre 3

  1. Chcem sa spýtať mam bolesti kolena
    Mam výsledky z magneticke vysetrenie

  2. Mam výsledky z magneticke vysetrenie a neviem co mi je