Dnes je samozrejmosťou, že sme dňa 22.8. nastúpili na vlak na Petržalskej stanici v Bratislave a za pár minút sme vystúpili v krásnej Rakúskej dedinke Pama, kde sa konal 7-mi beh zo série deviatich behov pod názvom Pamaner Sommernachtslauf/Bgld. (Beh noci svätojánskej). Pred „pár“ rokmi nás „strašil“ „devizák“, na základe ktorého sme mohli vycestovať raz za 10 rokov, alebo vôbec nie. Našťastie tie časy sú za nami a my si môžeme krásne „behať“ po svete.

PAMA v Rakúsku, dňa 22.8. 2014 beh na 11 100 m – môj prvý zahraničný beh

Beh v Pame je jedným z deviatich pod názvom Dein Laufcup der besonderen Art (hodené do translatte – doslovný preklad: Váš šálka beh zvláštneho druhu). Ďalšie behy: 1. Fischamend, 2. Wien, 3. Morbisch, 4. Frauenkirchen, 5. Bruck/Leitha, 6. Parndorf, 7. Pama, 8. breichsdorf, 9. Grossenzersdort. Kto sa zúčastní všetkých deviatich behov, získa na slávnostnom zakončení zvláštne ocenenie – dobre vedieť do budúcna. Tak ako u nás sa za umiestnenie udeľujú body, ktoré sa na konci spočítajú a bežci s najväčším počtom bodov na prvom až treťom mieste v každej vekovej kategórií získavajú poháre.

Prvé stretnutie s „rakúskymi“ bežcami prebehlo tak, že pri vstupe do „zahraničného“ bežeckého areálu sa ku mne „hrnie“ mne „neznámy“ mládenec rozprávajúci krásnou slovenčinou: „Jéj aj Vy ste prišli? No Vy ste všade, musím sa s Vami odfotiť, to mi neuveria, kto tu bol …“ Takže takéto pekné slovenské privítanie ma čakalo v „ďalekej cudzine“. Bol to Patrik Lopušný – super bežec, tak do budúcna si ho už budem pamätať. Pofotili sme sa aj s jeho tromi krásnymi bežkyňami. A potom nasledovali ďalšie vítačky so slovenskými bežcami. Naozaj som si pripadala ako na slovenskom „vesničkovom“ behu. Potešila som sa, keď som zbadala Pavla Bukovaca a René Valentu, čo je istota, že Slovensko v Pame „zaboduje“ a nejaká tá medaila k nám poputuje. Zvítala som sa aj s mojou kenskou bežeckou kolegyňou Otero Gladys Kerubo, ktorá mala na behu v Trebaticiach smolu, že kvôli zdravotným problémom beh nedokončila. Priateľský stisk ruky patril aj Toroitich Charles Cheruivot-ovi, ktorý v Trebaticiach na 10 km trase získal zlato časom 0:31:33.

Na štart sa postavilo 113 bežcov z toho 11 Slovákov. Zastúpené bolo aj Rakúsko, Maďarsko, Nemecko a ďaleká Keňa. Uličkami krásnej rakúskej „vesničky“ Pama sa mi bežalo veľmi dobre. Odbehli sme si 3 okruhy. Na trase nás povzbudzovali miestni obyvatelia, čo vždy dodá energiu k rýchlejšiemu tempu. Také zlaté dievčatká vystierali rúčku na „ťapnutie“, tak som sa pri nich 3 x zastavila a „ťapla“ som si, čomu sa nesmierne tešili a mňa to nabilo pozitívnou „bežeckou energiou“. Beh som si užívala a ani som sa nenazdala a už som dobiehala do cieľa, kde ma vítali moji zlatí slovenskí bežeckí kolegovia.

Nastalo slávnostné vyhlásenie výsledkov. Najprv na stupienky víťazov „vyskočili“ deťúrence, ktoré mali viacero vekových kategórií. Tak som chvíľku to ich šťastie prežívala s nimi. Škoda, že sme nemohli zostať aj na vyhlásenie víťazov v ostatných kategóriách, lebo sme museli utekať na vlak. Výsledky a fotodokumentáciu z behu som si potom pozrela na stránke behame.sk. Naši bežci priniesli na Slovensko zlato, striebro aj bronz. René Valenta stál na stupienku najvyššom, Pavlovi Bukovacovi sa ušlo striebro, keď ho predbehol práve Torotich Charles Cheruiyot z Kene s časom 0:35:12 a Katarína Tothová si časom 0:58:34 odnášala bronz. Slovákom sa ušli 3 štvrté miesta – jedno z nich som mala aj ja v kategórií ženy nad 50 rokov.

Dúfam, že tento môj prvý zahraničný beh naštartoval ďalšie behy v „ďalekej cudzine“.

Autorka: Soňa Macejáková

Fotogaléria a výsledky: http://www.behame.sk/index.php?src=cestne-behy/rychla-trat-vyborna-organizacia-sommernachtslauf-v-pame-vyhral-toroitich