OTKD sme prežili s ULTRA LADIES

IMG_4514

Keď nás baby z tímu RUN FOR FUN ULTRA LADIES oslovili s ponukou zažiť spolu s nimi štafetový beh Od Tatier k Dunaju, veľmi sme sa potešili. To sme ale ešte netušili, čo nás čaká…

Ako sa šesť kočiek dalo na štafetu v ULTRA kategórii

V prvom rade treba pre neznalých ozrejmiť, čo ULTRA kategória na behu OTKD znamená. Väčšina štafiet sa beží v zložení 912 členov, z ktorých každý beží zväčša tri, maximálne štyri úseky. Jeden úsek vychádza zhruba na 811 km, teda každému sa ujde asi 3040 km, ktoré prebehnú v priebehu 2436 hodín, v závislosti od výkonnosti. Čisto ženská štafeta z Run For Fun sa zúčastnila na predchádzajúcich dvoch ročníkochklasickej“ kategórii, pričom v oboch prípadoch zvíťazila. Pre tretí ročník teda hľadali baby nejakú špeciálnu výzvu, a tak padol návrh skúsiť ULTRA. ULTRA znamená, že v tíme máte len šesť členov, a tak sa každému ujde bežať až šesťkrát. Na jedného pripadne teda 1/6 z 345 km. Nálož viac ako 55 km! Návrh sa v tíme veľmi rýchlo ujal, tak sa od decembra 2014 začala príprava.

Kto sú ULTRA LADIES

Tím ULTRAS, ako sme ich počas behu nazývali, tvorila Renata Poľanská, trénerka a kapitánka tímu, ďalej Maťa Lukáčová, Renča Holičková, Maťa Bird-Capková, Natálka Hauser a Mirka Filová. Vek sa u žien vraj nemá hovoriť, ale tu je to dôležité spomenúť, tak trošku štatisticky. Najmladšia kočka má 31, najstaršia 51. Priemerný vek 42 rokov. V Run For Fun trénujú v priemere takmer 3 roky, najnovší prírastok od novembra 2013.

Keďže sú počas pretekov na dievčatá kladené veľké nároky na odvedený výkon, bez podporného tímu by to ťažko zvládli. Podporný tím tvorili štyria šoféri v dvoch autách a dve ďalšie dievčatá, ktoré pomáhali hlavne v noci a počas posledných úsekov, keď už sa pohybujete na tenkej hranici medzi maximálnou únavou a takmer bezvedomím.

Príjemný začiatok

V piatok sme vyrazili do Jasnej, cesta ubehla príjemne, niesla sa v duchu rozhovorov o tom, čo nás čaká najbližšie dni. Do Jasnej sme dorazili okolo siedmej večer. Registrácia v Mikulášskej chate znamenala aj prvé stretnutia so známymi v iných tímoch. Postupne sme začali zisťovať, koľko známych tvárí stretnete na takýchto pretekoch.

Večer sme sa už len ubytovali, navečerali, šoféri si s kapitánkou prešli zopár kľúčových vecí týkajúcich sa organizácie dopravy a odovzdávok a utekali sme sa čo najlepšie vyspať. Čakal nás víkend takmer bez spánku.

Sobota

Odovzdávanie štafetyŠtartovali sme o 8.30 hod. Na to, že sú baby na pretekoch už tretíkrát, sme ráno trochu chaosili. Adrenalín v žilách robí z inak organizovaných ľudí, máličko dezorganizovú skupinu naštartovaných, nervóznych a roztržitých postavičiek. Jeden si nevedel spomenúť na PIN platobnej karty, nakoniec ju skoro nechal na recepcii, druhý zabudol občianky preukaz v hoteli, tretiemu vzali kľúč od auta tímoví kolegovia, a tak takmer nestihol štart. Už aby sa to odštartovalo…

Štart priniesol očakávanú úľavu. Zo všetkých opadla nervozita, ktorú vystriedalo sústredenie na svoj úsek, svoju úlohu v tíme. Baby museli byť totiž veľmi opatrné, aj malé zaváhanie mohlo v šesťčlennom tíme spôsobiť katastrofu. Ak by si napr. niektorá vyvrtla členok v prvom úseku, ako napr. v tíme RUN FORREST RUN, asi by to museli vzdať. Ťažko si totiž predstaviť, že by niektorá v ULTRA kategórii bola schopná absolvovať aj ďalších päť úsekov kamarátky…

Celý deň inak prebehol bez väčších problémov. Baby si to užívali, to, čo mali natrénované, sa prejavovalo v pohodovom zvládaní prvých úsekov. Teplo ešte nebolo také hrozné ako pred pár dňami (o 15.00 hod. bolo 31 stupňov…), hory boli nádherné a ochladzovali aj občasnými sprškami. Dievčatá našťastie obišiel prudký lejak, ktorý niektorých stihol ešte na štarte, iných takmer spláchol na Železnô. Matine neposlušné lýtko spravila jedna tvrdšia masáž kolegynky zo supportu.

Noc

Začala sa úľavou. ChlTeniskaadnejšie počasie pomohlo prekonať úseky ľahšie, zdalo sa, ako by sa pribúdajúce kilometre na kočkách vôbec neprejavovali. Klam, klam, čistý klam.

Mirkin štvrtý úsek tesne pred štvrtou hodinou ráno priniesol prasknutý otlak, ktorý značne zakrvavil jej bielu tenisku. Podľa jej slov to ale veľký problém nebol. Veľmi sme jej neverili.

Začali sa prejavovať problémy so stravovaním. Keď máte 10 km beh každých 5 hodín, udržať slušné stravovanie a spánok je zložité. Prestane vám chutiť jesť, nemôžete zaspať, ak zaspíte, hluk okolo vás vám spať dlho nedovolí. Len niektoré z ULTRAS si trošku pospali, Renáta napr. len 2 x 10 minút…

Strava je ale potrebná. Teda aspoň v minimalistickej verzii. Ak ale nedostanete do seba nič len gély a iontové nápoje, zarábate si na slušný problém. Baby to už dôverne poznali. V prvom ročníku musela jedna členka odstúpiť pre črevné problémy a súvisiacu hrozbu dehytratácie.

Nedeľa

Prišlo ráno. Ďalší krok bližšie k vykúpeniu. Vedeli sme, že to najťažšie nás ešte len čaká. Prebdená noc, začínajúce problémy s trávením a pretrvávajúca únava začínali naštrbávať odhodlanie dievčat. Ale ani ráno, ani pred úplne posledným úsekom sme nepočuli ani z jednych úst nejaký náznak snahy alebo čo i len uvažovania o tom, že to vzdajú. Po celý čas pretekov robili len na jednom. Hľadali všetky možné dovolené cesty, ako to dať“.

Posledné úseky. Ako si viete všetci predstaviť, čakalo ich to najťažšie. Nielenže každá už mala v nohách viac ako maratón, prebdenú noc, dva dni takmer bez stravy, ale posledné úseky boli na priamom slnku po hrádzi pred Bratislavou. Mnohí pretekári sa potácali pred odovzdávkami na pokraji vyčerpania. ULTRAS nevynímajúc. Nebyť Jankinej podpory, ktorá sprevádzala baby s flašou vody, polievala, povzbudzovala a zabezpečovala kontakt s autom v prípade kolapsu, baby súhlasne tvrdia – dali by sme to len veeeľmi ťažko.

Dali. Po 33 hodinách, 5 minutách a 6 sekundách sa dočkali. Tyršovo námestie plné ľudí aplaudovalo dobiehajúcim tímom, ktoré prekonali sami seba. Super aplauz patril aj šiestim kočkám z tímu ULTRA LADIES, ktoré ako jediná čisto ženská štafeta prekonali trať, únavu, stres a všetky svoje limity. Dostali zo seba viac, ako si mysleli, že dokážu. Ale verili, že to dokážu, a to ich prinieslo až do vytúženého cieľa.

A čo výsledok?

ULTRAS boli v kategórii jediná čisto ženská štafeta. Nečudo, veľa takých šialeniek nenájdete 🙂 . Z celkovo prihlásených 11 tímov dobehli na deviatom
mieste, dve štafety preteky nezvládli a odstúpili. Z celkového počtu 186 tímov, ktoré odštartovali, dobehlo 184. Dievčatá v šesťčlennom zložení zdolali 26 tímov, ktoré mali komfort“ 912 bežcov. V čisto ženských štafetách by sa celkovo umiestnili na treťom mieste!!!

Tím beh.sk by sa týmto rád poďakoval za možnosť stráviť viac ako dva dni s týmito fantastickými babami a pogratuloval k neskutočnému výkonu.

OTKD je beh, kde si zažijete únavu absolútnu únavu, nedostatok spánku, jedla, veľkú horúčavu, ale aj radosť zo spoločne dosiahnutého cieľa a veľkú súdržnosť konkurujúcich tímov. Ak vás to oslovuje, OTKD skúste určite budúci rok. Odporúčame.

Fotogaléria OTKD

Komentáre 1

  1. Bomba baby, ste fantasticke, uz sa neviem dockat, kedy sa medzi vas vratim, chyba mi tato energia! Prideme aj s Olim vychovavat novu generaciu sialencov!