Majstrovstvá Sveta veteránov v behu do Vrchu, TELFES, 06.09.2014

image_792.png

Prihlásenie na preteky musel každý účastník majstrovstiev vybavovať už niekoľko mesiacov pred samotným štartom. Vo veteránskom veku je to trocha risk, pretože niekto nevie, ako bude zdravie slúžiť zajtra a nie to ešte o niekoľko týždňov.

Našťastie sa celá výprava v zdraví zišla dňa 5.9.2014 v skorých ranných hodinách v Dubnici a mohlo sa tak vyštartovať na vrcholný pretek sezóny – na Majstrovstvá sveta veteránov v behu do vrchu.

Tento rok sa síce konali v susednom Rakúsku, ale až na jeho opačnom konci, čiže cesta dlhá 900 km a niekoľkohodinové cestovanie nás aj tak neminulo.

Po príchode do Telfesu, kde sa podujatie uskutočnilo sme si vyzdvihli štartovné balíčky s pamätnými tričkami. Otvárací ceremoniál však začal sprevádzať výdatný dážď. „Snáď sa to do zajtrajšieho štartu trocha upokojí,“ chlácholili sme sa. Ráno sme sa zobudili do počasia, ktorého vývoj si nik netrúfal odhadnúť. Spoločné raňajky boli poznačené blížiacimi sa štartmi jednotlivých kategórii. Myslím, že domáca prevádzkovateľka musela byť milo prekvapená, keď videla, koľko toho bežci málo zjedia. „Veď mi si to zajtra vynahradíme,“ pomysleli sme si.

Blížila sa pol desiata a tým aj môj štart behu, ktorý ale nepatril medzi majstrovské disciplíny. Štart bol naplánovaný pre bežcov takzvaného verejného behu, kde súťažiť mohol ktokoľvek, kto ešte nemal potrebný veteránsky vek. Teda ktokoľvek, kto si viac či menej trúfal na trať dlhú 11,5 km s prevýšením viac ako 1 100 m.

9:30, Telfes, nadmorská výška 900 m a odštartované. Moje trápenie začalo, ale v mysli mám stále zvyšok posádky, ktorá sa na štart ešte len chystá. Prvý kilometer bežíme len po dedinke. Na môj vkus dosť dlho, pričom z prevýšenia sme nestiahli takmer nič. Vchádzame na lúku, ktorej chodník sa kľukatí a stráca v neďalekom lesíku. „ Hmmm, dosť podobné našej Brezine, “ hovorím si. Z lesíka však vchádzame na štrkovú cestu, ktorú nepríjemne obťažuje stekajúca voda z priľahlých vrchov. Prešli sme si mostami a po preskočení potoka bol s vodou na chvíľu pokoj. Vchádzame do doliny, ktorou sa budeme tiahnuť asi 3 km. Vďaka videám, ktoré organizátor zverejnil pre bežcov na stránke majstrovstiev som sa veľmi tešila na jazero, ktoré malo nasledovať. Výborne, konečne trocha roviny, kde sa dalo troška oddýchnuť. Prebiehame okolo celého plesa, ktoré lemovalo nádherné končiare priťahujúce môj pohľad, ale koncentrácia musela ostať venovaná len trati. Po prebehnutí okolo chatky, pasúcich sa alpských kravičiek a malého kostolíka, do cieľa ostávali asi 3 km. No to, čo sme si viacerí práve na tomto mieste všimli vyrážalo dych. Pri pohľade do nebies bol ponad všetko okolité vidieť miesto nášho cieľa. Bolo to stále neuveriteľne vysoko, sily už boli značne ubudnuté a na toto všetko ostávali len necelé tri kilometre. „Tam ešte musí byť nejaká zrada,“ povedali sme si všetci , čo poznáme slovenské behy do vrchov. Na nich sa totiž takéto prevýšenia „riešia“ pomocou zjazdoviek. „No nič teda, ideme ďalej.“ Čo iné nám aj ostávalo. Z videa sme čakali, že každú chvíľu by sa mali začať serpentíny. Výborne spevnený štrkovitý povrch sa napokon začal  hadiť a my tak  postupne naberať viac a viac na výške. Stále sa nám však nedarilo potláčať strach zo zostávajúcich výškových metrov, ale zatiaľ to stále išlo. Dva km do cieľa, jeden km do cieľa, 500 m ….To snáď nie je možné. Že by toto bolo všetko? Veď už budem o chvíľu v cieli. Každým metrom pribúdalo okolo trate viac divákov, ktorí nás perfektne povzbudzovali. Niektorí aj menom, ktoré sme mali uvedené na číslach. „Come on Veronika, only 300m to go!“ Neuveriteľné, tieto serpentíny nás nenásilnou formou dostali až na hrebeň. Ostáva už len posledná, asi 30 metrová drevená rampa s veľmi strmým sklonom, kde už niektorí využili pohon všetkých 4 končatín. Moderátor vyzýva k posledným metrom, z posledných síl mu dávam ťuka a vbieham pod cieľový oblúk, kde mi čas zaznamenajú zvláštne vyzerajúce papierové čipy navlečené na oboch šnúrkach tenisiek. Šťastie u úľavu strieda nervozita z ostatných bežcov, ktorých idem ihneď po prezlečení očakávať. Prichádzajú muži hlavnej kategórie (nad 35 rokov). Vyzerajú akoby bežali po rovine. To tempo a ten švih! Poďme sa však pozrieť na to, čo v cieli najviac zaujímalo aj mňa, a teda ako sa v silnej konkurencii darilo našim reprezentantom.

Pre úplnosť ešte dodám parametre tratí jednotlivých kategórii.

M35r., M40r., M45r., M50r.,  + otvorený beh – štart Telfes (940 m n.m.)

Dĺžka: 11,5 km, prevýšenie 1 100m

Ž35-75r.,M55-75r. – štart od strednej stanice lanovky – Froneben (1 430 m n.m.)

Dĺžka: 7,2 km, prevýšenie 760m

(Rôzne miesta štartov, ale napojili sme sa na seba v oblasti spomínaného plesa)

 

Dlhšia trať:

M35
14. Miesto Maroš Bukovác Farmaceut BA, 1:11:23 hod
25. Miesto Miloš Horňák Jogging Klub DCA, 01:19:50 hod
27. Miesto Ľubomír Chachuľa Jogging Klub DCA, 01:20:35 hod

M40
28. Pavol Porubčan Jogging Klub DCA, 01:16:25 hod
39. Vendelín Bugáň Jogging Klub DCA, 01:19:01 hod
43. Miroslav Tomčány Jogging Klub DCA 01:20:07 hod

M45
25. Ladislav Sventek, ŠKP Čadca, 01:17:05 hod
39. Marián Junga, BK Lysá pod Makytou, 01:20:59 hod
74. Milan Bulík, Jogging Klub DCA, 01:43:35 hod

M50
36. Vladimír Vlasatý, Jogging Klub DCA, 01:20:34 hod
48. Ľubomír Madaj, Ráztočno, 01:23:47 hod

M60
62. Miroslav Jambor, Jogging Klub DCA, 01:31:43 hod
76. Ivan Bothar, BK Sliač, 01:36:51 hod

Otvorený beh:
4. Veronika Bakalárová, Trenčín, 01:34:31 hod

 

 

Kratšia trať:

Muži

M55    

  • 11. Bohuslav Melicherčík, AK MŠK Žiar nad Hronom, 46:30 min
  • 27. Pavol Jankech,  Jogging Klub DCA, 48:31 min
  • 31. Miroslav Sobek, OCHOZ Púchov, 50:03 min
  • 47. Andrej Duleba, Povodie Váhu, 53:41 min
  • 79. František Tichý, Jogging Klub DCA, 01:06:30 hod

M60

  • 13. Miroslav Kováč, Trenčín, 49:47 min
  • 17. Stanislav Sviták, AK Žilina, 50:20 min&
  • 22. Dušan Laššák, AK Martin, 51:43 min
  • 38. Jozef Spiška, Pegas Remata, 56:58 min
  • 42. Štefan Karak, Zemianske Kostolany, 58:17 min
  • 62. Ján Bakyta, Jogging Klub DCA, 01:07:04 hod

M65

  • 31. Dušan Vrana, Jogging Klub DCA, 59:37 min

M70

  • 29. Ivan Fiamin, Slavia STU Bratislava, 01:09:06 hod

 

M75 

  • 13. František Číž, Slovenský orol Bratislava, 01:12:54 hod
  • 15. František Hradňanský, Baník Handlová, 01:14:24 hod
  • 19. Anton Hajro, Baník Sebedražie, 01:31:49 hod

 

Ženy:

Ž35

  • 11. Katarína Paulínyová,  AC ZŤS Martin, 53:10 min

Ž40

  • 20. Alena Bukovácová, Farmaceut Bratislava, 57:30 min

Ž50

  • 21. Oľga Jancová, , Jogging Klub DCA, 01:00:29 min

Ž55

  • 16. Eva Budinská, OÚ Polúvsie, 01:01:35 min

Ž60

  • 12. Valéria Spišková, Pegas remata, 01:09:49 hod
  • 14. Chrenková Gizela, , Jogging Klub DCA, 01:11:00 hod

Ž65

  • 5. Anka Staroňová, LK Opalisko Távažná Poruba, 01:06:01 hod

Ž75

  • 1. MÁRIA MARCIBÁLOVÁ, KKM Čadca, 01:17:08 hod

 

Išli sme tam s tým podať čo najlepšie výkony, ale na stupne víťazov vystúpala len jedna členka posádky. Nová majsterka sveta a zároveň obhajkyňa minuloročného titulu, 79-ročná Majka Marcibálová. Poviem vám, že nikto nemal taký potlesk, o aký sme sa jej pri slávnostnej ceremónií postarali my. A nikto nespieval hymnu hlasnejšie ako Slováci.  Majka bola našou hrdinkou dňa. Bohužiaľ, pravidlá takýchto pretekov sú neúprosné a po dovŕšení 80-teho veku života, štart na takýchto pretekov už nie je možné. Toto prísne pravidlo sa najbližšie dotkne aj práve spomínanej Majky a tiež dvoch slovenských stálic – Ferina Číža a Tonka Hajra. O to viac nás mrzelo, že sa v tomto zložení tesne neumiestnili medzi prvými troma štafetami kategórie M75, ktoré sa vyhodnocovali tiež.

Ale neboli by to Slováci, keby neoslavovali aj to, čo nebolo a neroztancovali na večernej zábave aj ostatné krajiny. Čo kilometrov a výškových metrov mali v sebe všetky tie nohy, ale pri charlestone a rock n´rolle by ste to isto netypovali. Bavili sa všetci, nikto neriešil choroby, politiku či ekonomiku. Vedľa tancuje Nemec, kdesi ďalej vidím, ako si Rus podáva ruku s Ukrajincom…

Pekná skúsenosť. Úprimne závidím našim veteránskym reprezentantom ich vitalitu, súdržnosť a skvelú partiu. Dúfam, že aj ja sa takej na veteraniádach v zdraví dožijem.

Veronika Bakalárová

Fotogaléria: http://jogging-klubdca.sk/galeria.php