Lamač Stupava – legendárny beh starej školy

Zdravím Vás, milí priatelia športu. Dovoľte mi napísať pár riadkov k podujatiu behu z  Lamača do Stupavy. Na úvod by som chcel objasniť, prečo som k označeniu behu pridal prívlastok ,, legendárny beh starej školy,,. Legendárny preto, že beh sa koná od roku 2000. Čo je v dnešnej uponáhľanej, materialisticky založenej dobe, kde sa veľa ľudí stále za niečím ženie a uplatňuje sa názor, že ,, niečo za niečo,, pomerne dlho.

Ten, kto niekedy niečo organizoval, vie čo to znamená ,,spraviť,, beh. Zaobstarať a pripraviť aj keď len malé občerstvenie, zabezpečiť kvalitné prehľadné označenie trasy, čísla a vôbec všetko, tak aby preteky boli na úrovni, si vyžaduje zapálenie pre vec minimálne zo strany dvoch – troch usporiadateľov. Teda pokiaľ sa jedná o akciu ,,starej školy,, kde si organizátor robí podľa seba a podmienky mu neurčuje žiadna firma. Ceny a odmeny pre víťazov nie sú síce veľké a účastníci dostanú miesto balička len občerstvenie, ale na druhej strane je štartovné stanovené len na pokrytie nákladov. Toto čisté zapálenie mal v roku 2000 určite aj Ing. Juraj Ryšánek, ktorý beh vymyslel, označil trať, vybavil ceny a tým aj celý beh zorganizoval. A to, že Juraj nie je len tak hocaký bežec, ale poriadny makač a oldschoolak, ktorý behá za každého počasia a jeho prehľad v  lese je perfektný, tak podľa toho aj pretek vyzerá.

Prívlastok ,,stará škola,, ten sa mi vynára v hlave vždy keď si spomeniem na začiatky môjho vlastného behania. Bolo to niekedy na prelome rokov 2006-2007, keď som sa nechal nahovoriť na prvé závody. A bolo to práve od Juriho ktorý mi ukázal čo je to behať po našich krásnych Karpatoch. Behať ďaleko od ľudí, v zime, v mraze, v snehu, v daždi, vetre, za úpeku. Proste behať len tak, pre radosť. Od prvých okamihov som behu prepadol. A po tom, ako ma Juri zoznámil s nestorom karpatských behov Ing. Petrom Dolákom a s ľuďmi okolo neho, vedel som, že tento krásny šport chcem robiť. Že mu chcem venovať svoj čas, svoju energiu, proste všetko. Títo ľudia mi ukázali svoj postoj a názor na beh. Vysvetlili že im nejde o nič. Len o to aby sa bavili, aby posilnili svoje zdravie a aby si mohli vybiť nahromadenú energiu. A presne tie veci ako kamarátstvo, jednota, úprimná radosť z behu. Z behu v krásnom prostredí, za akýchkoľvek podmienok. Závody v ponímaní stretnutia sa s kamarátmi a spoločného si zasúťaženia. Nie závod, pri ktorom ide jeden po druhom za každú cenu, pretože mu musí vrátiť porážku z minulého závodu. Závod po ktorom je aj ten posledný účastník víťazom. Závod kde sa nevyhrávajú peniaze alebo zbytočne hodnotné ceny, ktoré by naň lákali závodníkov, ktorým ide o niečo ,,iné,, ako ,,nám,,. Atmosféra, kde každý rád počká na vyhlásenie víťazov, pre ktorých sú hlavnou cenou úprimné podanie rúk s pohľadom do očí a odkazom, že to ako mu to behá mu prajem. Závod, na ktorý sa teším, lebo viem že na ňom opať uvidím ľudí, ktorých mám rád a veľa z nich mi je vzorom. Ako príklad by som uviedol napríklad pána Viliama Nováka. Tých vzorov je omnoho omnoho viac. Ale to ako behá tento frajer, to sa mi fakt páči. A som si istý, že sa máme hlavne my mladší bežci ešte čo učiť. A nemám na mysli techniku behu. Od doby čo som bol s touto partičkou na prvých závodoch som pobehal kadečo. Bežal som rôzne závody a začal som si závody vyberať. Nehovorím že všetky behy ktoré organizujú napríklad nákupné centrá sú zlé. Že nemajú hodnotu aspoň v tom zmysle, že inšpirujú ľudí k pohybu. Ale nie je to to, čo hľadám ja. Ja som bol odchovaný na niečom inom. Mňa zaujíma hlavne krásna, ťažká trať, po ktorej zvládnutí si môžem povedať “Dal som TO!“. A ešte o to aby som si to mohol povedať  s ľuďmi, čo majú na vec podobný názor. A keď je k debate po závode dobrý gulášik, poprípade pivko som spokojný a šťastný. Proste som dokonale športovo vyžitý. O tom, čo človeka baví, sa dá písať veľa, ale myslím, že bude lepšie keď sa Legendárneho behu starej školy Lamač-Stupava zúčastníte. Ako sa hovorí lepšie raz vidieť ako 100 krát počuť.

s pozdravom Športu Zdar!

Alojz Šablica

 

Foto: album Rendu K. – Lamač – Stupava 2010