Ján Volko je halový majster Európy na 60 m

Volko-finale

Senzácia! Ján Volko je halovým majstrom Európy, vo finále behu na 60 metrov vyhral za 6,60! Zverenec trénerského dua Naďa Bendová – Róbert Kresťanko triumfoval o stotinku pred Turkom jamajského pôvodu Emrem Barnesom (6,61) a Holanďanom Jorisom van Goolom (6,62). Obahjca zlata Brit Richard Kilty vyšiel naprázdno, skončil až štvrtý časom 6,64 sekundy.

Cesta 22-ročné Bratislavčana na európsky šprintérsky trón trvala presne 19,90 sekundy. Volko, niekdajší futbalista bratislavského klubu Domino, ktorému však nevoňalo vysedávanie na lavičke náhradníkov, a preto sa radšej rozhodol pre atletiku, vyhral v glasgowskej Emirates aréne najprv rozbeh (6,69), potom aj semifinále (6,61) a premožiteľa nenašiel ani vo finále (6,60).

Slovenský šprintérsky expres Ján Volko ako prvý Slovák v histórii získal na európskom šampionáte v atletike individuálne zlato v šprinte. Pred ním sa zo zlata, ale štafetového, tešil v roku 1971 na ME v Helsinkách Juraj Demeč, člen víťazného kvarteta bývalého Československa na 4 x 100 m.

“Už v Belehrade to pre mňa bolo obrovské prekvapenie, rovnaké je to aj teraz. Musím iba poďakovať všetkým, ktorý ma sem dostali. V prvom rade ďakujem Bohu za talent, a že mi vôbec umožnil bežať. Pred finále to nevyzeralo dobre, nemyslel som si, že budem môcť zabehnúť takýto dobrý čas. Ešte si to všetko neuvedomujem, príde to až neskôr. Je to úžasné. Som veľmi vďačný a šťastný, že sa to podarilo,” povedal Ján Volko bezprostredne po zisku zlatej medaily pre RTVS.

Volko sa v šestnástej šesťdesiatke v sezóne, pred ktorou mal obavy, keďže jeho problémový ľavý zadný stehenný sval ho po semifinále rozbolel, dostal akoby z beznádeje na zlatý trón.
„Tréneri ma dobre pripravili, snažil som sa čo najlepšie sa skoncentrovať a určite tam bola aj pomoc zhora, aj od ľudí, ktorí mi fandili, držali palce a modlili sa za mňa. S časom 6,61 som spokojný, bolo to síce natesno, no podarilo sa semifinále vyhrať,“ vravel po víťaznom semifinále študent telekomunikačných technológií na STU v Bratislave. „Postup do finále je splnený cieľ a veľký dar, po mojom zranení to nie je samozrejmosť. To, že som sa tam dostal, je naozaj skvelé. V záverečnom behu do toho dám všetko, čo sa dá. S mojou nohou je to už trošku horšie, nie je to úplne bezproblémové, ale určite zabojujem zo všetkých síl.“

[siteorigin_widget class=“SiteOrigin_Widget_Image_Widget“][/siteorigin_widget]

Veľký bojovník

A zabojoval. A ešte ako! Priam neskutočne! Skromný chlapec, ktorého si vzali do opatery trénerskí profíci ako Naďa Bendová, Róbert Kresťanko a fyzioterapeutka Jana Závacká, dokázal nemožné. Pred pár dňami ešte nevedel, či vôbec bude v Glasgowe štartovať. Od mítingu v Madride 8. februára ho trápil ľavý zadný stehenný sval. Bolesť ustúpila, no po domácom šampionáte sa vrátila. Celý Team Volko bol v neistote. No Janko je bojovník a s pomocou svojho tímu zvládol všetko priam úžasne.

„Z finále si veľa nepamätám. Len som šprintoval a šprintoval, a potom sa moje meno objavilo na svetelnej výsledkovej tabuli ako prvé,“ vravel Volko v novinárskej mixzóne. „Ten pocit bol neskutočný. Som nesmierne šťastný, že som zvíťazil. Pred finále som bol trochu nervózny, ale zvládol som to a ani bolesť svalu po semifinále ma nezastavila.“

Dvadsaťdvaročný Bratislavčan je po guliarovi Mikulášovi Konopkovi len druhý atletický halový majster Európy v atletike v ére samostatnosti, celkovo štvrtý v celej histórii, keďže v drese bývalého Československa triumfovali Jozef Plachý na 800 m, Eva Murková v diaľke a dvakrát chodec Jozef Pribilinec.

Šéftréner SAZ Martin Pupiš prežíval Volkov historické zlato veľmi emotívne: „Bol to fantastický zážitok, prežili sme veľké emócie so slzami šťastia a výkrikmi radosti. Pre slovenskú atletiku je obrovská vec mať majstra Európy v šprinte, lebo práve šprint na 60 metrov je na halových šampionátoch, či už európskych alebo svetových, najsledovanejšia disciplína. Žiaľ, u nás ani za zlato na halovom vrchole roka nie je pre sekciu športu na ministerstve školstva dôvod, aby bol majster Európy zaradený do Top tímu a získal finančnú podporu. Dôvod? Šesťdesiatka nie je olympijská disciplína…“

Predpoludňajší rozbeh

Martin Pupiš je večný optimista. Bol aj vo Volkovom prípade. Kedy začal veriť, že sa tento príbeh môže skončiť šťastne?
„Keď som na oficiálnom tréningu so štartérom videl, že sa Jano dokáže bez problémov do blokov poriadne oprieť. No a keď som v sobotu predpoludním videl, ako ľahko vyhral rozbeh, to ma utvrdilo, že je všetko na dobrej ceste,“ skonštatoval šéftréner SAZ a pridal úsmevnú historku: „Štvrtková debata s Janom a trénerkou Naďou Bendovou po tréningu vyznela v optimistickom duchu a v takom sme ju aj uzavreli. Povedali sme si, že ak by skončil druhý, znamenalo by to, vzhľadom na belehradské striebro, stagnáciu…“


Gabriel Bogdányi, SAZ | foto Pavol Uhrin