Gény behu máme v sebe

therunteam

„Beh vnímam ako návrat k sebe, k prírode, k našim pôvodným mechanizmom pohybu. Naši predkovia utekali isto vynikajúco, individuálne i v tlupách, aby nás nechytili iné tlupy, či nezožrali divé zvery“, hovorí psychologička a riaditeľka centra duševného zdravia Facilitas v Košiciach PhDr. Monika Piliarová.

Beh podľa nej v sebe zahŕňa energiu, slobodu a odvahu. A práve to potrebujeme pre radosť a naplnenie života. Dôležité je rozhodnúť sa pre prvý krok, prvý meter, pre prvú úlohu. Zdravý životný štýl je rovnováha, rovnováha pokoja a pohybu.

Beh je veľmi populárny, behá stále viac ľudí. Prečo je to podľa Vášho názoru tak?

Približne v 13 mesiaci nášho veku sa postavíme tak, že sme schopní urobiť prvý krok a podísť k cieľu, k niečomu čo upúta našu pozornosť. Začneme sa hýbať a v prípade, že nie sú žiadne zdravotné obmedzenia, nás pohyb teší. Približujeme sa, dosahujeme, získavame. Premiestňovaním sa z miesta na miesto. „Neutekaj tak rýchlo, spomaľ, dávaj pozor, nebež, spadneš…. „ prídu zákazy, obmedzenia, upozornenia ako dobre mienené rady, ktoré často vedú k opatrnosti z poznávania nového. Prídeme do školy a sedavosť nás dostihne. Deti a mladí, ktorí sú k pohybu vedení a majú doma vzor pohybových návykov u dospelých, sa hýbu ďalej. Mnohí však menej alebo vôbec. A tak sa pridružujú negatívne následky sedavého spôsobu v podobe bolestí chrbtice, zvyšovania váhy, bolestí hlavy, nervozity, nespokojnosti. Často ešte ani v tomto období nehľadáme za tým nedostatok svalovej aktivity. Ideme k lekárovi, absolvujeme vyšetrenia, hľadáme zdroje bolesti, stresu, hľadáme riešenia mimo nás. Pritom riešenie máme na dosah, doslova na nohu, len nimi pohnúť a rozbehnúť sa. Prvý krok je najťažší, ale ako v detstve, tak i teraz, obvykle zmení všetko.

Skôr ako únik, vnímam beh ako návrat k sebe, k prírode, k našim pôvodným mechanizmom pohybu. Aby nás iné tlupy nezožrali a nechytili divé zvery, naši predkovia utekali isto vynikajúco, individuálne i v tlupách, máme teda gény behu v sebe 🙂

Ako vplýva na psychické zdravie človeka?

Predstavme si naše telo ako dokonalú továreň, ktorá sa počas behu dostáva do optimálnej hladiny fungovania. Veľké svaly dávajú do pohybu vnútornú cirkuláciu, okysličujú orgány, tie sa odmieňajú správnym fungovaním, produkciou telu a mysli prospešných hormónov a látok ako sú hormóny šťastia endorfíny. Mnohé sa udeje nie hneď ale postupne, predlžuje sa obrannyschopnosť orgánov, pomalšie starnú, „nekazia sa a nehrdzavejú“. Stroje a zariadenia našej továrne sa dostali do pohybu, ak ho nemajú dostatok tak im všetko dlhšie trvá, starnú, škrípu, vyžadujú náročnejšiu údržbu. Akonáhle sa vystrieme a dosiahneme vytýčenú vzdialenosť rastie nám sebavedomie a vedomie vlastných schopností, dokázali sme, čo sme si zaumienili a to sa odrazí i v ďalších oblastiach našich aktivít.

behasbehambehameAko sa pripraviť?

Najťažšia vec na cvičení je začať. Následným faktorom je motivácia pre udržanie zmeny. Teda či sme schopní túto zmenu opakovať a vytvoriť si návyk. Ak sme nemali vypestované športové návyky, príprava je dôležitá, potrebujeme vedieť v akom stave je naše telo, ako zvládneme záťaž, ako je to s naším dychom. Ak nevieme plávať, predpokladám, že sa začneme učiť. Neskočíme do vody len tak, že to asi vieme. Začneme v menšej vode, s niekým kto nám ukáže ako dýchať, ponárať sa, ako hýbať rukami, čo s nohami. Myslím si, že aj príprava na beh je rovnako dôležitá, isto pobehnúť vieme všetci, ale pravidelný pohyb má prinášať úžitok a tak správna technika a pomôcky sú dôležité. Zdravotnému a kondičnému stavu a veku má byť primeraná intenzita, frekvencia a dĺžka behania.

Ako vyčerpanie pôsobí na človeka?

Ak strácame schopnosť tešiť sa z bežných životných udalostí, jedným z faktorov je i vyčerpanie. Najčastejšie sa stretávame s psychickým vyčerpaním nielen v podobe únavy, ale ako príznaku depresívnych ochorení. Vyčerpanie môže tiež prichádzať postupne. Prídeme domov, zvalíme sa do kresla, na gauč, zapneme automaticky nejaký ovládač a niečo okolo nás sa deje. No zabúdame, že dianie má byť súčasťou nás a my súčasťou toho diania. Nie je prospešné byť divákom ale aktérom. Vykročiť zo stereotypu, ktorý nám síce škodí, ale je bezpečný, je ťažké. Takto vyčerpanie začína, síce cítime, že máme niečo zmeniť, ale postupne strácame odhodlanie a silu, „len si oddýchnem, poležím si, celý deň som robila, veď je vonku zlé počasie, prší…..“ Mnohé výhovorky sú len odkladaním a oddialením riešenia, ktoré nás počká. Zistenie, že energiu získame len vlastnou aktivizáciou, môže mať rôzne podoby. Aktivita nás posúva a odsúva i vyčerpanie.

Jedným z kľúčov dobrého výkonu je správna relaxácia. A práve so schopnosťou relaxovať má veľa ľudí problém. Prečo je relax dôležitý?

Orientácia na výkon v posledných desaťročiach nás stavia do situácii, že ak nič nerobíme, flákame sa, ak nedosahujeme veľké ciele a úlohy, nerobíme nič, kto nič nerobí, ten nie je dosť dobrý, a tak len naberať energiu – teda relaxovať – predsa nie je správne. Relaxácia v doslovnom význame znamená hlboké uvoľnenie napätia na všetkých úrovniach: telesnej, psychickej, nervovej, emocionálnej. Uvoľnenie pomáha obnoviť rovnováhu v organizme a navodzuje stav pohody a energetickej zásoby pre ďalšiu činnosť. Všetky vnútorné procesy plynú automaticky, odbúravajú sa vnútorné bloky a organizmus sa ozdravuje, dostáva do homeostázy – rovnováhy, ktorá je jeho prirodzeným stavom. Relaxácia pomáha zlepšovať sústredenie, pamäť, navodzuje pocit pokoja, istoty a sebadôvery. Znižuje úroveň úzkosti, napätia, naučených obáv a neistoty. Pomáha znižovať trému, podporuje odvahu a odhodlanie. Pripravuje nás na fázu pohybu.

Aké sú výhody štafetového behu z psychologického hľadiska?

Sme radi spolu, v skupine, podporujeme sa navzájom, motivujeme, viac dokážeme. Súťaživosť je medzi skupinami ale i v skupine, čo jednotlivca burcuje k optimálnemu výkonu. Spoznávame svoje prednosti, posilňujme vzťahy v skupine, v kolektíve, ktoré sa prenášajú i mimo športoviska, do pracovných a osobných vzťahov. Štafetový beh sa stáva súčasťou teambuildingu v rámci organizácii, kolegovia sa majú možnosť spoznať i mimo pracovných porád, mimo oblekov a povinností, prejavia sa schopnosti a danosti jednotlivcov, schopnosť mobilizovať svoje rezervy. Súdržnosť a podpora, humor, ľudskosť v priamom živote, nie v ilustračných príbehoch, beh je naživo tu a teraz.

shutterstock_59788018_900x600Beh ako prevencia syndrómu vyhorenia. Súhlasíte s týmto tvrdením?

Ak vnímame vyhorenie ako stratu schopnosti konať, tak beh ako pravidelná a stimulujúca aktivita, je jednou z vhodných stratégii. Pohyb je súčasťou antistresových programov, zosúlaďuje narušené resp málo prospešné fungovanie organizmu. Vyhorenie sa prejavuje v rovine fyziologickej ako bolesti hlavy, žalúdka, šije, ramien, nespavosť, v rovine behaviorálnej (chronické prejedanie, fajčenie, netrpezlivosť, agitovanosť) a emocionálnej (pocity menejcennosti, poruchy koncentrácie, frustrovanosť, osamelosť) . Pohyb navodí zmenu v každej oblasti a má pozitívne účinky ako odbúravanie citových blokád a fyzického napätia podmieneného stresom, umožňuje redukciu nadváhy, spôsobuje pokles hladiny cholesterolu v krvi, ktorý je často dôsledkom stresu, reguluje krvný tlak, posilňuje činnosť srdca a obehového systému, upevňuje pocit pohody a vyrovnanosti, zvyšuje odolnosť organizmu voči záťaži, posilňuje imunitný systém, prehlbuje dýchanie. Beh nie je všeliek ale liekom je.

Ako by sme mali pestovať psychohygienu?

V podstate ide o hľadanie činností, ktoré nám vrátia duševnú rovnováhu. Neexistuje jednotný návod pre všetkých, žijeme v inom sociálnom prostredí, inak reagujeme, máme odlišnú dedičnú telesnú a duševnú predispozíciu aj mieru prežívania, odporúčame riadiť sa dôležitým pravidlom „čím viac, tým viac“. Znamená to, že čím viac vypätých životných situácií zažívame, tým viac by sme sa mali venovať psychohygiene. Začíname výberom jednoduchších činností, osvojujeme si ju a postupne pridávame ďalšiu. Tak si postupne vypestujeme trvalý návyk. Zároveň je dôležité dodržiavať pravidlo vyváženia. Ak máme sedavú prácu, vyvážime ju fyzickým pohybom. Ak pracujeme duševne, vynikajúcou voľbou je šport. Ak manuálne, odreaguje nás dobrá kniha, príjemné posedenie v kruhu rodiny. Psychohygiena prehlbuje pocity prežívania radosti v akýchkoľvek vzťahoch a aktivitách a vedie k pocitom naplneného a šťastnejšieho života.

Bežia malé deti, bežia mladí aj starší, vo svete bežia dokonca 80tnici. Je podľa Vás beh vekovo ohraničený? Mal by byť?

Úsmevne možno povedať to, že čo si vieme predstaviť, to i dokážeme. Beh zrejme nemá vekové obmedzenia, ale jeho charakter, povaha, dĺžka, sila zrejme áno. Rovnováha je dôležitá. A ak vnímame potreby a prejavy nášho tela, isto fyzický vek nie je zrejme ten rozhodujúci faktor, skôr kondičný vek a radosť z pohybu . Behu zdar 🙂 Už ste dnes dali svoju trasu?

Viac informácií o najdlhšom štafetovom behu na Slovensku The Run Slovakia na www.therun.sk