Firenzemarathon *2014

image_89

Firenzemarathon *2014

Začalo sa to už vo februári 2014, keď som si kompletizoval svoj bežecký kalendár.

Mal som chuť odbehnúť si ešte maratón aj po MMM v Košiciach. Pozrel som si akcie v okolitých krajinách a ani jeden termín mi aj vzhľadom k iným udalostiam (veď nielen behom je bežec živý:) akosi nezapasoval. Až som natrafil na 30.november a Florenciu ! A keď som si spomenul na manželkinu túžbu vidieť toto mesto, ktoré je symbolom renesančnej architektúry, umenia a kultúry, bolo rozhodnuté…

Firenzemarathon *2014

 

Začalo sa to už vo februári 2014, keď som si kompletizoval svoj bežecký kalendár.

Mal som chuť odbehnúť si ešte maratón aj po MMM v Košiciach. Pozrel som si  akcie v okolitých krajinách a ani jeden termín mi aj vzhľadom k iným udalostiam (veď nielen behom je bežec živý:) akosi nezapasoval. Až som natrafil na 30.november a Florenciu ! A keď som si spomenul na manželkinu túžbu vidieť toto mesto, ktoré je symbolom renesančnej architektúry, umenia a kultúry, bolo rozhodnuté…

Odkaz na stránku maratónu ma vtiahol do registrácie, následne platby štartovného, čo ma prinútilo hľadať si hneď aj ubytovanie. Za chvíľku som mal všetko zarezervované a dobre som spravil. Keď sme sa totiž po maratóne z Florencie vrátili a pozrel som sa na možnosti ubytovania k ďalšiemu ročníku maratónu, mnohé z hotelov už boli k tomuto termínu rok vopred zarezervované…

A ani sme sa nenazdali a bol tu 27.november a my sme sa chystali na vláčik do Viedne v sychravom jesennom počasí. Nočným rýchlikom, ktorý mal cieľovú stanicu v Ríme, sme sa ráno ocitli vo Florencii na stanici Santa Maria Novella.

Kávička a zákusok priamo na stanici a poďme podľa plánu hľadať hotel. Plánik fungoval a my sme si mohli v kancelárii hotela (kde prebiehali práve rekonštrukčné práce) zložiť aspoň batožinu.

Keďže sme si pred odchodom do Florencie pozreli mapy a možnosti dopravy v meste, rozhodli sme sa presúvať  všade po vlastných. Florencia nie je veľké mesto a historické centrum s nábrežím  je najlepšie pozrieť si počas prechádzky.

Takto sme sa vybrali aj do športového areálu s futbalovým aj atletickým štadiónom, kde je ešte mnoho ďalších šporovísk pre rôzne ďalšie športy. Futbalovej Fiorentíne sa v tejto sezóne darí – veď bojuje v hornej časti tabuľky talianskej ligy, ale podarilo sa jej postúpiť aj zo skupinovej fázy európskej ligy.

Tu si rozložilo svoj stan aj maratónske Expo, ktoré sa stalo miestom aj pre registráciu maratóncov na edíciu *2014 „Firenzemaratónu“…

Dva dni sme si užívali Florenciu ako mesto, s pamiatkami, kostolmi, úzkymi uličkami, ale aj množstvom turistov, drahými značkovými obchodmi v historickom centre. Slávny most „ponte Vechchio“ je napríklad jedným veľkým zlatníctvom a klenotníctvom.

Kľudnejšie miesta sme našli na druhom brehu, kde sú tichšie uličky, ale aj olivové háje, záhrady, rozárium a aj historický cintorín s vyhliadkou nad mestom. N námestí pred bazilikou Santa Croce sa chystala cieľová brána a tribúna a tak som sa pred cieľovou bránou aj odfotil…

Organizátorom maratónu vo Florencii vôbec nezávidím. Nájsť priestor pre štart, depo, prezliekanie a občerstvenie maratóncov je skutočne umenie. Preto bol štart maratónu vytiahnutý na hlavnú cestu blízko nábrežia, ale mimo historické centrum. Na uschovanie vecí poslúžili kontajnery a na prezliekanie obrovský stan. Občerstvenie sa podávalo v koridoroch po dobehnutí a cestou do depa na nábreží.

Takto som si mohol aspoň uvedomiť, akú cenu má ten luxus, ktorý zažívame ako bežci v Košiciach a tiež koľko rokov skúseností a úsilia stojí za týmto stavom.

Trasa maratónu mi umožnila vidieť Florenciu aj s jej okolím, okrajovými štvrťami a tiež parkmi a zeleňou. Počasie príjemné, občas jemný dáždik,  ale 16-17 °C.

Zaradil som sa do koridoru za zákrutou, masa bežcov sa stále nehýbala a okolo mňa som počul viacmenej taliančinu a francúzsštinu. Podľa štartovacej listiny a neskôr výsledkov som si všimol, že bežcov zo Slovenska nás tam bolo tuším 6. Po štarte sme sa posúvali pomaly k štartovacej bráne, ale rýchlosť sa zvyšovala, až sme sa skutočne rozbehli a masa bežcov sa rútila širokými ulicami Florencie.

Prvý krát som sa rozhodol využiť „vodičov“ = tempárov, ktorí pomáhajú bežcom ustrážiť si tempo na konkrétny čas, očakávaný v cieli. Zavesil som sa za balóniky s časom 3:45 a takmer 30 km sa mi darilo tejto skupinky sa držať. Trať lemovali diváci a moji vodiči pokrikovali po nich, keď nepovzbudzovali smiley.Občerstvovacie stanice boli výborne zásobené a dobre zorganizované. V parkoch za mestom sme už začali stretávať bežcov z najlepšej výkonnostnej skupiny, ktorí bežali oproti nám. Po prebehnutí parku a úsekov okolo hypodromu, sme sa v týchto častiach ocitli aj my a oproti nám sa stále valila masa maratóncov.

Po návrate do mesta, sme sa ocitli na nábreží rieky a prebehli sme hádam cez všetky mosty. Očami som hľadal manželku, či ju niekde nezachytím medzi divákmi a turistami. Musel som na ňu zakričať, aby si ma všimla… Trasa maratónu nás zaviedla aj do priestorov športového areálu, kde sme okolo štadiónov a športovísk krúžili niekoľko kilometrov, kým sme neobehli aj železničnú stanicu a opäť širokými ulicami sa vracali k historickému jadru a na nábrežie.

Potom ma zradili bolesti, ktoré sa začali ozývať v pravom stehne a to ma prinútilo zmeniť techniku behu a spomaliť. Druhou ranou boli uličky historického centra s kamennou dlažbou a koridormi, cez ktoré prebiehali nedisciplinovaní turisti… Napriek týmto nepríjemnostiam som dobehol do cieľa v čase 3:53:54 a tak som sa tento rok dostal jediný krát pod 4 hodiny…

Jedna nepríjemnosť navyše: v priestore cieľa sme sa navzájom s manželkou stratili, a tak sme sa našli až po ďalších 2 hodinách blúdenia v historickom centre, ja iba v igelite do ktorého ma zabalili po dobehnutí. Na hoteli . A tam konečne vytúžená sprcha a teplé oblečenie.

Z príjemnej klímy vo Florencii sme sa vrátili opäť nočným rýchlikom cez Viedeň do upršanej Bratislavy. Ale na maratón do Toskánska sa  ešte túžim vrátiť. Do Pisy !

Komentáre 1