Do pozornosti Ťažko zdravotne postihnutým bežcom – (ŤZP) dolných končatín

(a nie len im pozn. beh.sk). Moje meno je Rudo Mikolaj, mám 65 rokov a za sebou viac ako 30 dokončených maratónov a dlhších behov. V priebehu 3 rokov som podstúpil operácie oboch kolien – artroskopicky mi boli odstránené chrupavky. Bez tlmičov kolien, to už nie je beh ako býval.

Možno je nás bývalých bežcov viac, ktorý majú podobné problémy. Som ŤZP, ale behom žijem ďalej, no už len ako organizátor behov v Novoveskej Hute. Keď vidím kamarátov ako unavení, ale šťastní dobiehajú do cieľa, myká to so mnou. Tak rád by som si zabehal, ale rozhodcovia v cieli by na mňa čakali veľmi dlho. A vzdať sa v polovici pretekov, no komu by sa chcelo? Napríklad na MMM je kategória vozičkárov. Obdivujem ich. Majú motiváciu trénovať a súperiť so seberovnými.

Nejde mi o nič iné, len či by organizátori behov nemohli určiť trať aj pre nás – ŤZP dolných končatín. Kratšiu, aby na nás dlho nečakali v cieli. Rozprával som sa o tom s mojim ortopédom MUDr. Tomčom v Spišskej Novej Vsi. On má na to pozitívny názor. Treba len určiť hranice. Nie každý zvládne všetko, aj keď sa na to cíti. Určité mantinely by mali byť.

Primátorka Krompách p. Rušinová ma nabudila slovami: „Príďte aj na budúci rok p. Mikolaj, my už pre Vás niečo vymyslíme.“ Žeby kratšiu trať?. Často som štartoval na ich podujatiach, ale tohoročného behu ulicami Krompách už iba ako divák. Za tie slová som jej veľmi vďačný. Mám motiváciu a viem, že keď sa nič mimoriadne nestane, som v cieli a nie len na štarte.

Preto sa pýtam: Bolo by nás viac ochotných postaviť sa na štart „našich“ pretekov? Totiž my sa už nemôžeme porovnávať s našimi zdravými kamarátmi a už vôbec nie s nimi súperiť. Preukaz ŤZP by bol samozrejme povinný pre možnosť postaviť sa na štart.

E-mail: hutabeh@centrum.sk 

Rudo Mikolaj

Foto: Archív R. Mikolaj