Čirov beh v znamení rekordov

Po troch „rozbehových“ ročníkoch to v sobotu konečne v Radobici vyzeralo tak ako na pravom dedinskom bežeckom podujatí. O druhej poobede, keď sa miestni organizátori ešte len zbiehali na miesto činu, bola už prevažná väčšina volných parkovacích miest obsadená autami z rôznych kútov Slovenska i blízkeho okolia. Po okolitých uličkách sa už rozbehávali behuchtiví nedočkavci, ihrisko sa plnilo deťmi a v miestnych krčmách štamgasti zbystrili pozornosť, čože sa to ide diať.  Bežecké „predjedlo“ obstarali tie najmladšie kategórie.  A bolo plné nefalšovaných detských emócií – spontánnej radosti z víťazstva, šťastia z dobehnutia do cieľa ale aj krokodílích sĺz smútku. Vyhrať totiž mohol vždy iba jeden. Chcieť vyhrať – to však túžili všetci. A tak museli rodičia, tréneri či starší súrodenci dobrým slovom, pohladením i objatím trošku obrúsiť tú detskú bolesť z prehry.

Štartové pole hlavného behu sa plnilo pri prezentácii úctyhodným tempom. Organizátori museli priniesť aj druhú sadu štartových čísel. Prezentačné turnikety sa nakoniec zastavili na čísle 70. Nie však kvantitou ale kvalitou bolo štartové pole zaujímavé. Prievidzskí maratónci prišli v plnej sile – v čele s Monikou Píšovou, najúspešnejšou slovenskou maratónkyňou na poslednom ČSOB maratóne, či silnou dvojicou mužov v najlepších rokoch – Ondrejom Hanzlíkom (mimochodom vodičom na ČSOB maratóne) a Antonom Belianskym. V kolorite pestrofarebných tričiek bolo možné zahliadnuť napr. aj Paťa Hroteka, ultramaratónskeho nadšenca od susedov z Hornej Vsi a viacero známych bežeckých tvárí z okolitého regiónu. O kvalitách ďalších sme sa presvedčili až priamo na trati.

Štartovacia petarda uviedla do pohybu 140 nôh, ktoré sa rozkmitali úctyhodnou frekvenciou. Hneď prvý kilometer poriadne potrhal štartové pole a z jedného balíka sa stal poriadne dlhý had vlniaci sa traťou. Po počiatočnej štartovej eufórii si už väčšina pelotónu nastavila to svoje tempo a uháňala do cieľa. Úplne neohrozene v čele pretekov svietilo červené tričko Mareka Chrascinu z Jablunkova, ktorý nasadil hneď od začiatku poriadne ostré tempo a vydržal v ňom až do cieľa, kde sa radoval z jednoznačného víťazstva. Rekord Bulhara Petrofa spred dvoch rokov pokoril o neuveriteľné viac ako dve minúty a zaslúžene inkasoval prémiu 40 Euro za prekonanie traťového rekordu. Jedinú pripomienku k jeho výkonu mal jeho tréner. Vraj ho ešte musí naučiť prekonávať rekordy v Bubkovskom štýle – vždy iba o minimum, aby si nezahatal cestu k ďaľším prémiám v budúcnosti. So zhruba trojminútovým odstupom za víťazom dobehli druhý Jozef Kundala a tretí Oliver Plachý.

V ženskej kategórii sa podarilo doterajší rekord prekonať dokonca až dvom pretekárkam. Prémiu inkasovala samozrejme prvá v poradí – Silvia Valová s časom 23:50,97.  Druhá skončila Ivana Bitarová, vekom ešte dorastenka, ktorá na tretie miesto odsunula Moniku Píšovú – víťazku predchádzajúcich dvoch ročníkov.

Miestni radobickí borci tohto roku veľa vody nenamútili. Vďaka silnej konkurencii skončil najlepší z nich – Lubomír Brida – až na 24.mieste. Česť radobických dám tentokrát zachraňovala Júlia Francová s celkovým 8.miestom medzi ženami.  O kreatívnu občerstvovačku sa na trati postaral jeden z fanúšikov. Na Paseke sa totiž namiesto ionťákov a minerálok podávala dulovica, orechovica a 80% rum. Poniektorí z účastníkov vraj nezaváhali …

Posledný ročník Čirovho behu poopravil organizátorom snáď všetky tabuľky. Absolútny traťový rekord, rekordný čas žien, najväčší počet účastníkov … Nejak sa nám rozbehalo to naše Slovensko. Len ten traťový rekord si medzi sebou posúvajú iba „inostranci“. Bulhar, Čech. Žeby výzva pre Slovákov na budúci rok?