Čergovský umirák 2014 – nultý ročník Horského behu, 30km, 1300m výškových

image_60.jpeg

Spočiatku som nebol celkom presvedčený že názov „umirak“ je na mieste, v cieli som však zmenil názor. Toto bol beh, ktorý poriadne preveril kondičku a miestami aj odhodlanie bežcov. Nultý ročník, limit 30 bežcov.

 

Beh bol označený a aj vyhlásený ako amatérsky. A tak som sa ako poctivý amatér prihlásil. Amatér, ktorý má prácu, rodinu, povinnosti, záľuby a beh k tomu. Tréning je ako sa podarí a nájde čas. Vedel som že umirák bude náročný ale okolnosti a zdravotné ťažkosti mi umožnili sa na štart postaviť v dosť biednej kondičke. No bol som na to už aj lepšie…

 

Centrum pretekov – ride pub Drienica

 

Rozprava pred Štartom – popis trate

Čergovský umirák bol pravý horský beh, žiadne kilometrovníky popri trase, povinne každý nabitý mobil a pol litra vody so sebou, horská služba na trase a 2 občerstvovačky. Bežalo sa po turistických chodníkoch + značenie. Rozprava zodpovedala veľa otázok a oplatilo sa počúvať pozorne. 9:00 štart.

 

 

Odštartované

Začíname v Drienici a na úvod prvý veľký stupák. Po asfalte na lyžiarske stredisko Lysá. Hneď po štarte som strategicky zaujal pozíciu na chvoste a keď už nič tak aspoň svoje sily som odhadol správne. Hnať sa dopredu a držať krok s lepšími na začiatku nie je dobrá taktika. Stúpanie bolo čoraz strmšie a keď bola rýchlosť behu rovnaká ako rýchlosť chôdze začal som čertiť sily. Na Lysú som vykráčal spolu s párom, ktorý evidentne išli spolu. Za nami už nebol nik. Dal som si pohár vody a tešil sa že sa rozbehnem. Šípky nás však zaviedli do ďalšej steny rovno hore zjazdovkou 🙂 Behanie som znovu na chvíľu odložil. Po 48 min som bol v polovici zjazdovky (1009m.n.m, 4.89km, 518m nastúpaných) kde sa trasa zatáčala doľava. Začína beh.

 

Držím sa dvojice a sledujem značenie. Chrbát nám „kryje“ organizátor. Traverzujeme lyžiarske stredisko a na jednej križovatke dvojica odbočuje nesprávne. Kričím na nich že značka je vpravo a takto sa dostávam pár krokov pred nich. Na traverze naberám temo, ktoré ešte v klesaní zvyšujem. Dobieham dvoch bežcov a s nimi dorážam až na prvý kontrolný bod. Na asfaltke držia tempo okolo 4:40 a sám uvažujem či je to rozumné sa ich držať.

 

Po 1h18 a 10,72km som na CP1 – výška 599 mn.m. Všetko čo som nastúpal na Lysú je v koši a pred nami obávané stúpanie. Miesto sa volá Tokárne a potok Tokáreň. Po osviežení banánom a doplnení vody sa púšťam do stúpania. Spočiatku to bolo aj bežateľné – skôr klus ale potom sa ukázal strmák, ktorý nebol veru kompatibilný s amatérskym behom. Tokáreň som premenoval na Stukáreň a bol som ráz že udržujem plynulú chôdzu do toho strmého kopčiska. Definitívne som zostal sám nikto predo mnou a nik ani za mnou. Keď to vyzeralo že kopec skončil za zákrutou sa ukázala ďalšia stena. Fakt to dalo zabrať. Hore pod hrebeňom sa terén zrovnal a dalo sa znovu rozbehnúť – len to bolo akosi ťažšie – do stehien mi totiž ktosi v nestráženej chvíli nalial betón.

Najrýchlejší na CP2 – chata Čergov

Po 2h10min som v sedle Lysina – 1031m.n.m, 14.27km, nastúpaných ďalších 432m. Začína hrebeňovka. Tá je síce krásna, ale stále sa stúpa (na 1098m Veľká Javorina) a rozbehnúť sa je mi ťažko. Postupne ale naberám tempo a rozmiešavam ten betón v stehnách. Chlapi z Horskej služby tu striehnu a pýtajú sa ma či som OK a či je ktosi ešte za mnou. Inak si bežím sám v svojom svete sem tam míňajúc turistov. Napravo vidím v diaľke vysielač na Lysej a zdá sa teda poriadne ďaleko. Prekonávam ešte kopec Čergov (1049m.n.m) po ktorom má pohorie meno a už sa neviem dočkať CP2 na chate.

 

Dobieham na CP2 – chata Čergov

 

2h 52m, 19.77km, 911 m.m., chata Čergov, druhý kontrolný bod a občerstvovačka. Dobieham dvojicu predo mnou, ale oni  po chvíli už občerstvený odbiehajú. Doplnil som vodu, vypil kofolu, dal si pár banánov a sladké pirohy. Predo mnou záverečný úsek. Tešil som sa že už nič náročné nebude. Aký omyl.

 

Stúpanie začína doslova za rohom a keď ho zbadám derie sa mi z pier „Vám musí j****ť“ 🙂 Praktikujem indiánsky beh v modifikácii – do kopca chôdza na rovine klus. Keď už je vysielač na Lysej na dohľad skúšam klusať aj do kopca ale kŕč do stehna dáva jasne najavo že to nieje najlepší nápad. Na Lysej znovu stoja chlapi z Horskej a ja za odmenu dostávam výhľad priamo na Tatry. Tomu vravím zaslúžená odmena.

 

3h 37m, Lysá, 1052m.n.m,  23,6 km. Predo mnou už „len“ zbeh do Drienice. Dole zjazdovkou a potom po betónke. To bola čerešnička na torte, zapečené stehná a brzdenie dole strmým svahom. Boleli ma tuším aj mihalnice. Nejaká pani mi ponúka odvoz dole autom, ale to odmietam, asi som už vyzeral dosť zúfalo. Pred cieľom ma už vyzerajú. V ride pube super nálada, potlesk a povzbudenie od kolegov bežcov, posledný výbeh po schodoch a privítanie priamo od organizátora. Paráda!!!

 

Posledná v cieli zožala najväčší alpaus a zaslúžene!!!

Čergovský umirák bol super. Dal som si pekne do tela, fajnový stupák (premenoval som Tokáreň na Stukáreň 🙂 ) krásna hrebeňovka, pekný výhľad na Lysej už pred cieľom, asfaltka dole kopcom na záver preverila odhodlanie. Neviem či je to náhoda ale zabehol som to za 4:13 teda rovnako ako zatiaľ môj jediný maratón. Organizačne zvládnuté na jednotku! Horská služba, občerstvovačky… Nemalo chybu! Ďakujeme!!!

 

Info o behu

 

Najrýchlejšia žena na trati!!!

 

Trojica najrýchlejších

 

Poďakovanie od účastníkov, potlesk bol zaslúžený!!!

 Foto: Slavo Uličný

 

Výsledky